oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Dva odlišné prístupy pri záchrane leteckých spoločností sa odohrávajú v týchto dňoch na európskom nebi. Jeden boj vedie Stelios Haji-Ioannou, cypersko -britský zakladateľ leteckej spoločnosti Easyjet. Druhým bojiskom je Nemecko a jeho vlajkový prepravca Deutsche Lufthansa AG.
Nemecká letecká spoločnosť aktuálne „spaľuje“ mesačne 800 miliónov eur, pretože jej lietadlá sú kvôli koronavírusu uzemnené. Do skupiny Lufthansa patria aj spoločnosti v Belgicku, Rakúsku a Švajčiarsku, ktorých sa zaparkovanie lietadiel dotýka v podobnej miere. CEO Lufthansy Carsten Spohr sa 5. mája vyjadril, že spoločnosť má hotovostné rezervy vo výške 4 miliárd eur. Už niekoľko týždňov vedie Lufthansa rokovania so spolkovou vládou a zdá sa, že sa už črtá výsledok. Ako uvádza Bloomberg, Nemecký Ekonomický Stabilizačný Fond by mal Lufthanse poskytnúť pomoc v objeme 9 miliárd eur. Balíček pomoci obsahuje úver vo výške 3 miliárd eur, účasť v dozornej rade a 20 %-ný podiel na základnom imaní. V hre je aj konvertibilný dlhopis, pomocou ktorého by Nemecko ako štát ovládal 25 % hlasov plus 1 akciu. Podľa nemeckej legislatívy by to umožnilo vláde blokovať hlasovanie valného zhromaždenia a prípadne vetovať pokusy o nepriateľské prevzatie Lufthansy.
Celý tento balíček samozrejme ešte musí odsúhlasiť Európska komisia, ktorá je na štátne financovanie leteckých spoločností obzvlášť citlivá. Detaily sa ešte tiež musia dobrúsiť na forme prevodu 25 % akcií. Pravdepodobne sa budú emitovať nové akcie za nominálnu cenu 2,56 eura za akciu. To by znamenalo hlboký diskont oproti trhovej cene, ktorá sa od konca apríla pohybuje okolo 8 eur za akciu. Zároveň by to s vysokou pravdepodobnosťou umožnilo vláde dosiahnuť zaujímavý zisk pri prípadnom predaji akcií na trhu.
Podľa informácií portálu Bloomberg boli rokovania náročné, pretože Lufthansa sa bránila podmienke kapitálovej účasti štátu. Komplikáciou sú aj dve stoličky v dozornej rade, ktoré by sa mohli podľa niektorých pozorovateľov „spolitizovať“. Predstaviteľ CDU Carsten Linnemann sa vyjadril, že miesta v dozortnej rade by mali byť obsadené odborníkmi, ktorí nebudú zasahovať do obchodných rozhodnutí firmy. Cieľom je skorý predaj štátneho podielu, aby Lufthansa mohla byť nezávislá. Dcérske spoločnosti Lufthansy v Rakúsku, Belgicku a Švajčiarsku zrejme získajú podobnú podporu od lokálnych vlád. Swiss už má dohodu o 1,28 miliardách frankov a zvyšné dve spoločnosti doťahujú posledné detaily vo svojich krajinách.
Záchranný balíček nakoniec schválil nový nemecký fond pre hospodársku stabilizáciu WSF. Za injekciu od vlády ponúkne najväčšia nemecká letecká spoločnosť dve kreslá v predstavenstve a podiel 20 percent kúpou nových akcií za 300 miliónov eur. Tento podiel by WSF chcel odpredať do konca roka 2023. Fond tiež investuje do Lufthansy 5,7 miliardy eur prostredníctvom tichej účasti, čo znamená, že získa kapitál bez hlasovacích práv. Letecká spoločnosť tiež získa syndikovaný úver až tri miliardy eur na tri roky od štátnej banky KfW a súkromných bánk.
Výpalníci v Easyjete?
Celkom iný príbeh sa píše v spoločnosti Easyjet. Jej pôvodný zakladateľ Stelios Haji-Ioannou vedie už 15 rokov boj s manažmentom Easyjetu, v ktorom jeho rodina stále vlastní 34 % balík. Hodnota jeho akcií sa počas prvých štyroch mesiacov roku 2020 scvrkla o 1,2 miliardy, keď akcie Easyjetu padli z hodnoty 1500 libier na 550 libier. Firma sa chystá prepustiť zhruba 30 % zamestnancov, čo je 4500 z celkových 15-tisíc pracovníkov. Je to výrazne viac než v prípade konkurenčných nízkonákladových aerolínií.
Haji-Ioannou vyčíta manažérom, že používajú výpalnícke metódy a nehospodárne míňajú prostriedky na „zbytočné investície“. Aktuálna roztržka sa týka objednávky na nové Airbusy 320 neo. CEO Easyjetu Johan Lundgren by chcel do flotily pridať viac ako 100 nových strojov typu Airbus SE 320neo, napriek tomu, že celé odvetvie znižuje náklady, škrtá investičné zámery a prepúšťa tisícky zamestnancov. Ako píše portál oxfordmail.co.uk Haji-Ioannou sa vyjadril, že mu prekáža „zámer manažérov poslať 1,5 miliardy libier Airbusu za nové lietadlá, keď manažment dlhodobo riadi parkovisko lietadiel“.
Najväčší akcionár aeroliniek ale na valnom zhromaždení 22. mája nezískal dostatok hlasov na odvolanie najvyššieho manažmentu kvôli tomu, že veľká zákazka v hodnote 4,5 miliardy libier na nové Airbusy firmu poškodzuje. K uzavretiu zmluvy došlo už v roku 2013 a nie je úplne jasné, prečo sa britský miliardár rozhodol vytiahnuť tému až teraz. Traja najväčší inštitucionálni investori – Invesco, Ninety One U.K. a Phoenix Asset Management sa postavili za rozhodnutie manažmentu. Kým zámerom zakladateľa je zmenšenie flotily zo súčasných 318 na 250 strojov, manažment kontruje potrebou pripraviť sa na opätovné oživenie leteckej prepravy a plánuje zoštíhliť flotilu o približne 50 lietadiel na tri stovky strojov.
Manažéri Easyjetu sa už síce snažia redukovať investície a odďaľujú nákupy 24 lietadiel na nasledujúce roky, no pre zakladateľa to nie je dostatočný krok. Ako sa vyjadril Haji-Ioannou „ak má spoločnosť získať štátnu podporu 600 miliónov libier, musia sa daňoví poplatníci dozvedieť pravdu“. Podľa jeho odhadu sa po obnovení leteckej prepravy bude lietať s 50 % obsadenosťou sedadiel a týždenná strata Easyjetu bude viac ako 40 miliónov libier. Ak sa k tomu pripočítajú leasingové splátky za plánované rozšírenie flotily, bude Easyjetu veľmi dlho trvať, kým vládny úver vráti. Manažment Easyjetu očakáva, že dopyt po osobnej leteckej doprave sa vráti na úroveň pred koronakrízou najskôr v roku 2023. Tento rok predpokladá, že bude lietať na 30 % svojej kapacity.
Firma vo vyhlásení poďakovala akcionárom za podporu a vyjadrila nádej, že sa podarí z najväčším akcionárom obnoviť "konštruktívny vzťah". To ale zrejme nehrozí, pretože Haji-Ioannou po valnom zhromaždení označil výsledky za zmanipulované a neplatné. Podľa neho časť akcií firmy v skutočnosti ovláda Airbus a naďalej navrhuje, aby sa kontrakt s Airbusom zrušil, pretože firma tým ušetrí. Poukazuje aj na nedávne priznanie Airbusu, že niektoré zákazky získaval korupciou. Easyjet dosiahol dohodu s Airbusom v polovici apríla a dodávky lietadiel odložil, podľa firmy ale nie je možné zmluvu zrušiť. Zakladateľ Easyjetu ešte pred valným zhromaždením ponúkol odmenu päť miliónov libier za informáciu, ktorá umožní kontrakt odstúpiť od zmluvy s Airbusom. Zaujíma sa údajne predovšetkým o dôkazy o podplácaní manažmentu.
