Štvordňový pracovný týždeň: Viac času, viac príležitostí

Diskusia 15  
Štvordňový pracovný týždeň: Viac času, viac príležitostí
Zdroj: theconversation
Foto:SITA/AP


3. 6. 2020 - Keď premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardernová nedávno povedala, že sa zaoberá myšlienkou štvordňového pracovného týždňa, vyvolala tým rozsiahle diskusie. Toto jej vyjadrenie, ako to niektorí kritici predpokladali, nie je len „tliachaním do vetra“. Reagovala na rôzne predstavy o tom, ako podporiť domáci cestovný ruch a ekonomiku krajiny.

Podobne ako v reštauračnom biznise, aj odvetví cestovného ruchu spôsobil koronavírus katastrofu. Ardernová však upozornila, že štvordňový pracovný týždeň bude otázkou, ktorú musia vyriešiť diskusie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. To naznačuje, že je nepravdepodobné, že by sa téma stala oficiálnou vládnou politikou, ale skôr firmy by sa mali týmto smerom uberať, ak to bude mať pre ne zmysel. Nejde o novú myšlienku, o podobné schémy sa už pokúšali aj firmy v Austrálii, či USA, čo poukazuje na všeobecný záujem o nové spôsoby organizácie práce. Nakoniec Ardernová navrhla, že ukončenie blokácie by mohlo organizáciám poskytnúť šancu robiť veci inak. Ale mohlo by to v praxi fungovať? Ako by to organizácie robili? A aké by boli výhody?

Jedna spoločnosť sa už touto cestou vybrala. Na Novom Zélande sa za priekopníka štvordňového pracovného týždňa považuje Andrew Barnes. V roku 2018 po skúške tento koncept nasadil vo svojej finančnej spoločnosti Perpetual Guardian. Zamestnanci teraz pracujú štyri dni v týždni, zaplatené majú za päť dní. Pracujú normálne osem hodín denne, žiadne nadčasy na vykrytie bežného 40-hodinového týždňa. Perpetual Guardian to nazýva model „100-80-100“, kde je 100 % produktivita za 80 % času pri 100 % platu.

Výskum ukázal, že zamestnanci priznali výrazne väčšiu pohodu ako pred skúškou, vrátane lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a menwj stresu z práce. Viac sa pracovne angažovali a vykazovali vyššiu spokojnosť s prácou. Manažéri dosiahli rovnakú úroveň produktivity. Okrem toho vedenie zistilo, že ich tímy boli kreatívnejšie, ústretovejšie a poskytovali lepšie služby zákazníkom. Celkovo to teda bola výhra pre zamestnancov aj pre zamestnávateľa.

Štvordňový pracovný týždeň: Viac času, viac príležitostí

Z vedeckého hľadiska, sa ekonómom podarilo identifikovať niekoľko kľúčových faktorov, ktoré zaručujú úspech takéhoto skrátenia. Po prvé, je to uznávaný líder. Je nevyhnutné mať vodcu, ktorý dokáže presadiť štvordňový pracovný týždeň na skúšku. Barnes odporúča skúšku ako prvý krok k overeniu, či je to pre firmu akceptovateľná možnosť, alebo nie. Ako dôkazy o prínosoch (napríklad  Microsoft v Japonsku oznámil zvýšenie produktivity o 40 %), môžu zamestnanci chcieť lobovať cez svojich manažérov, aby sa rozhodli systém ponechať.

Z výskumu tiež vyplynulo, že aj zamestnanci zohrávajú kľúčovú úlohu. Musia si osvojiť lepšie spôsoby práce, napríklad kolektívne identifikovať, čím predtým zbytočne zabíjali čas, a hľadať riešenia. Napríklad znížiť dvojhodinové týždenné stretnutie na 30 minút raz za štrnásť dní. Ďalším faktorom je zmena harmonogramu pracovného týždňa. Firma môže nariadiť fixný deň voľna, napríklad stredu. Alebo by si deň voľna mohli striedať členovia pracovného tímu. To si ale vyžaduje silné kreatívne zameranie sa na udržanie produktivity tímu. Neexistuje žiaden spôsob, ako to dosiahnuť. Zatiaľ čo v Perpetual Guardian stačí zamstnancom pracovať 32 hodín týždenne, v agentúre pre digitálnu reklamu Versa sa pracuje týždenne 37,5 hodiny počas štyroch dní.

Štvordňový pracovný týždeň: Viac času, viac príležitostí

Najdôležitejšie je, aby zamestnanci premýšľali po svojej produktivite a plytvaní a zefektívnili svoju prácu. Aj keď sa firma rozhodne po skúške štvordňový týždeň nenasadiť, stále dokáže testom získať užitočné informácie o pracovných metódach a produktivite. Okrem výhod pre zamestnávateľov (viac zameraný a pozornejší zamestnanci, lepšie vzťahy so zákazníkmi) a zamestnancov (zdravší a vo väčšej pohode) existujú aj potenciálne širšie sociálne výhody.

Štvordňový pracovný týždeň znamená okrem nárastu voľného času aj viac príležitostí. Menej dochádzky na pracovisko znamená aj menej vozidiel na cestách, menej dopravných zápch a nižšie emisie CO₂. V kanceláriách sa využíva menej energie a ak sa firma rozrastá, potenciálne pociťuje menší tlak na expanziu, ak ponúka rotujúci deň voľna.

Na Novom Zélande sa model presadzuje kvôli podpore cestovného ruchu. Ak by firmy zaviedli štvordňový pracovný týždeň s tým, že by k voľnému víkendu pridali aj voľný piatok, alebo pondelok, maximalizovali by schopnosť ľudí naplánovať si výlet na trojdňový víkend. Takto podporený cestovný ruch by výrazne pomohol v oživení ekonomiky.

Štvordňový pracovný týždeň: Viac času, viac príležitostí

Vyplatenie 100 % mzdy pracovníkom za 80 % ich tradičného pracovného týždňa pri súčasnom zachovaní produktivity by teoreticky prinieslo aspoň zvýšenie príležitostí na diskrečné výdavky. Na jednej strane využiť čas navyše na podporu reštauračného biznisu a cestovného ruchu ako inovatívny spôsob stimulácie hospodárskej činnosti. Na strane druhej zdravší, šťastnejší a produktívnejší pracovníci, pomáhajúci ostatným firmám prežiť v neľahkej situácii. To znie ako obojstranne výhodné.