Veľkolepá vízia pre Európu, ale aj dôkaz o tom, že Nemecko nie je sebecké

Diskusia 6  
Veľkolepá vízia pre Európu, ale aj dôkaz o tom, že Nemecko nie je sebecké
Zdroj: Der Spiege;CNBCl
Foto: SITA/AP


28. 5. 2020 - Založenie európskeho fondu obnovy je krokom k toľko kritizovanej dlhovej únii. Európska komisia predstavila plány na fond na obnovu vo výške 750 miliárd eur, 500 miliárd na granty a 250 miliárd na pôžičky. Tieto prostriedky si požičia a potom ich vyplatí z európskeho rozpočtu. Splatné budú medzi rokmi 2028 a 2058.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa počas štyroch konferencií spolu s ďalšími európskymi partnermi pred niekoľkými dňami bavili na stále rovnakú tému. O európskom fondu obnovy. Der Spiegel píše, že nejde len o plán na poskytnutie zdrojov pre koronavírusom najviac ohrozené krajiny, ale o "veľkolepú víziu". Základný koncept fondu vyšiel z pera prezidentky Európskej komisie, autorkou je Ursula von der Leyenová. Vo vyhlásení uviedla, že „v rámci plánu obnovy sa obrovská výzva, ktorej čelíme, stáva príležitosťou.“ Lídri dvadsaťsedmičky sa stretnú pravdepodobne prostredníctvom videohovoru 18. júna v nádeji, že nájdu konsenzus o presných podrobnostiach fondu obnovy. Novú pomoc bude musieť schváliť Európsky parlament.

Macron v reakcii na krízu vyvolanú koronavírusom požadoval vytvorenie koronabondov, v podstate vytvorenie spoločného dlhu, ktorý by bol v tom najhoršom scenári krytý samotným Nemeckom. Angela Merkelová sa ale k takejto možnosti stavala od počiatku odmietavo a napríklad talianskemu premiérovi Giuseppe Contemu podľa Spiegelu povedala, že ak čaká na koronabondy, tak sa nedočká.

Veľkolepá vízia pre Európu, ale aj dôkaz o tom, že Nemecko nie je sebecké

Spiegel píše, že pri rokovaniach o rozpočte EÚ, ktoré prebiehali na konci marca, nebola Merkelová proti tomu, aby jej krajina prispievala do rozpočtu viac a aby tieto peniaze išli na boj s epidémiou. "Problém je však v tom, že okrem Nemecka, Rakúska a Holandska v podstate nie je žiadna ďalšia krajina únie, ktorá by si mohla dovoliť vyššie príspevky," dodáva Spiegel. Pozornosť sa preto obrátila smerom k rezervám, ktoré musia členské krajiny mať vo vzťahu k spoločnému rozpočtu. Tieto peniaze nemusia posielať do Bruselu, ale musia byť k dispozícii pre prípad krízy. Nakoniec tak podľa Spiegelu došlo k navýšeniu týchto požadovaných rezerv a tento krok by mal umožniť Európskej komisii získanie potrebných zdrojov na finančných trhoch.

Nemecko urobilo významný krok a upustilo od princípov, ktoré boli počas finančnej krízy nedotknuteľné. Ako píše Der Spiegel, nový fond síce nebude fungovať na princípe spoločného ručenia, ale obrovské dlhy, ktoré na seba berie Brusel, sú krokom k "toľko kritizované dlhovej únii". Pre Merkelovú je to "riskantný krok v čase, keď sa blíži koniec jej funkčného obdobia". Podľa Spiegelu ona sama musela zmeniť názor na "myšlienku, z ktorej nebola nikdy veľmi nadšená".

"Podobne ako počas utečeneckej krízy, využíva Merkelová svoju enormnú popularitu na to, aby Nemecko viedla odvážnou, ale nie práve populárnou cestou. Jedným z jej cieľov je pravdepodobne zmena image Nemecka ako sebeckej krajiny, ktorá z každej krízy niečo vyťaží, zatiaľ čo zvyšok Európy trpí," píše Spiegel.

Veľkolepá vízia pre Európu, ale aj dôkaz o tom, že Nemecko nie je sebecké

Bruselu celý plán prinesie "enormný rast vplyvu", pretože Európska komisia sa stane nezávislým hráčom na kapitálových trhoch. Ide o "revolučný krok", aj keď nemecká kancelárka trvá na tom, že ide len o prechodný nástroj, ktorý je len "výnimkou". Takéto vyhlásenia majú podľa Spiegelu najmä upokojiť nemeckých konzervatívnych politikov. Spokojný môže byť aj Macron a radosť vyjadrujú v Taliansku a Španielsku. Teda v krajinách, ktoré by z nového fondu mali ťažiť najviac. Proti sa naopak stavia Holandsko, Švédsko, Dánsko a Rakúsko.

Der Spiegel dodáva, že z plánu nie sú nadšené ani krajiny Vyšehradskej štvorky, a to najmä preto, že ho vnímajú ako niečo, čo by mohlo ohroziť financie, ktoré dostávajú z Bruselu. Európska komisia chce ale krajiny z opozície získať na svoju stranu tým, že peniaze z fondu by mohli byť investované do technológií a nebudú poskytované ako priame dotácie, ale ako pôžičky. Odpor by tak, podľa Der Spiegel, mohol byť nakoniec prekonaný.