oPeniazoch.sk, CNBC Foto:SITA/AP
Základný garantovaný príjem má dostať 850 000 domácností, čo je 2,5 milióna občanov. Ide o predvolebný sľub, jeho naplnenie urýchlila pandémia. Španielsko má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v eurozóne, ktorá sa vzhľadom na krízu Covid-19 bude ďalej zhoršovať.
Niektorí Španieli by mohli už čoskoro dostať ďalšiu finančnú pomoc, pretože vláda presadzuje prvý pokus o zavedenie celoštátneho základného garantovaného príjmu. Naďalej ale existujú pochybnosti, že iniciatíva dokáže znížiť vysokú mieru nezamestnanosti a príjmovej nerovnosti.
Koaličná vláda pod vedením socialistov utráca každý rok okolo 3 miliardy eur na podporu chudobnejších občanov. V Španielsku žije približne 46 miliónov obyvateľov, plán na zavedenie základného príjmu by sa týkal 2,5 milióna z nich. Domácnosti dostanú finančnú pomoc na základe ich príjmu a počtu detí alebo nezaopatrených osôb. Vládni predstavitelia uviedli, že minimálna suma, ktorú dospelý dostane, bude asi polovica minimálnej mzdy, ktorá je 1 108 eur mesačne. Konečné podrobnosti sa majú dotiahnuť v parlamente tento týždeň.
„Nechápem, aký problém to môže vyriešiť," povedal Zsolt Darvas, z bruselského think tanku. Podľa neho by nemalo byť cieľom ľudí motivovať, aby zostali doma bez práce. Stimul by sa mal zameriavať skôr na tých, ktorí stratili zamestnanie, alebo na firmy, aby sa vyhli prepúšťaniu.
Španielsky minister sociálnych vecí Jose Luis Escriva minulý týždeň uviedol, že základný garantovaný príjem nebude ľudí odrádzať od hľadania si zamestnania. „Je to zlučiteľné s platom. V Španielsku je značná časť pracovníkov s veľmi, veľmi nízkymi mzdami, alebo čiastočným zamestnaním,“ uviedol pre agentúru Reuters.
Španielsko má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v eurozóne, ktorá sa vzhľadom na krízu Covid-19 bude zhoršovať. Na konci marca 14,5 % španielskej pracujúcej populácie bolo bez práce. Podobné programy skúšali aj Fínsko a Taliansko, nebolo však dokázané, že by znižovali mieru nezamestnanosti. Španielsko má okrem toho v dôsledku krízy štátneho dlhu z roku 2011 jednu z najvyšších úrovní nerovnosti v celej Európe.
Federico Steinberg, hlavný analytik think-tanku Elcano Royal Institute, hovorí, že v súčasnosti prebiehajú dve paralelné diskusie. Jedna o tom, či bude základný príjem stačiť na riešenie hospodárskej krízy a druhá o tom, aký to bude mať vplyv na verejné financie. Podľa neho je nová politika „dobrý nápad“, keď sa zvyšuje nerovnosť, mala by však prísť so záväzkami na reformy. „Máme polarizovaný politický systém, ale je jasné, že potrebujeme fiškálnu reformu," uviedol.
Medzinárodný menový fond v marci vyhlásil, že „udržateľné fiškálne opatrenia sú rozhodujúce pre zníženie vysokého verejného dlhu v strednodobom horizonte a riešenie pretrvávajúceho deficitu dôchodkového systému. Cieľom intenzifikovaných štrukturálnych politík by malo byť zvýšenie produktivity, čím sa zvýši potenciál ekonomiky a zlepší sa dynamika verejného dlhu,“ uviedol fond.
Nedávno požiadala centrálna banka Španielska o postupný plán úprav, aby vláda mohla po pandémii ozdraviť verejné financie. „Mal by sa opierať aj o program štrukturálnych reforiem, ktorý zvyšuje rastovú kapacitu hospodárstva, a preto rozširuje daňové základy potrebné na financovanie požadovanej úrovne výdavkov,“ uviedol v parlamente guvernér centrálnej banky Pablo Hernández de Cos.
