oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Seriál o 102 ročnom podniku, ktorého cesta po scéne požičovní automobilov sa koncom mája poriadne zakľukatila má pokračovanie. Tentokrát sa pokúsime pozrieť pod pokrievku, aby sme videli, čo sa v Hertzi vlastne navarilo.
Pre krátke osvieženie pamäti, Hertz požiadal 22. mája o ochranu pred veriteľmi podľa kapitoly 11 po tom, čo nedokázal vzhľadom na výpadok príjmov obsluhovať platby úrokov a leasingové splátky. Znamená to, že spoločnosť skrachovala a má možnosť pokračovať vo svojich aktivitách. Podľa pravidiel kapitoly 11 musí takýto dlžník súdu predložiť plán reštrukturalizácie a ak ho súd a veritelia schvália, existuje možnosť, že Hertz bude pokračovať v budúcnosti vo svojich aktivitách. Veľkých spoločností, ktoré úspešne prešli procesom podľa kapitoly 11 je veľký počet. Príkladom môže byť General Motors, ktorá cez kapitolu 11 prešla v rokoch 2009 až 2013.
Bankrot sa netýka aktivít v Austrálii, Európe a na Novom Zélande, ako aj frenčízových prevádzok. Ako uvádza New York Times, manažment Hertzu hľadal pomoc aj u federálnej vlády, no záchranné financovanie v období pandémie Covid-19 sa ich odvetvia netýkalo.
O tom, ako investorská verejnosť vníma odvetvie požičiavania áut dobre hovorí príklad konkurenčnej spoločnosti AVIS. Tej sa podarilo podľa portálu Bloomberg začiatkom mája získať financovanie formou emisie dlhopisov vo výške 500 miliónov dolárov. Ako píše Bloomberg, ide o takzvané junk bondy, pretože ich úročenie pri emisii dosiahlo 11,297 % p.a. V čase negatívnych úrokov je čokoľvek dvojciferné prejavom obáv investorov a určitého negatívneho očakávania do budúcnosti. Za našu dôveru nám zaplatíte by mohlo znieť motto investorov, ktorí do takéhoto cenného papiera investujú. AVIS dokonca dokázal navýšiť pôvodne plánovaný objem 400 miliónov na 500 miliónov a podarilo sa mu uvoľniť obmedzujúce klauzuly úverových zmlúv. Podľa týchto nových pravidiel môže AVIS získať až 750 miliónov cez dlhopisy, musí však limitovať niektoré formy využitia hotovosti. Nesmie napríklad počas najbližších 12 mesiacov platiť dividendy, či vykupovať vlastné akcie na trhu.
Ak si však uvedomíme, že na americkom trhu sú ďalší dvaja veľkí hráči v lige požičovní a ani jeden z nich momentálne nehlási „život ohrozujúce“ správy, muselo sa v Hertzi udiať predsa len niečo mimoriadne. Ako píše vo svojej analýze Bloomberg, v kocke by sa mohli príčiny vážnych problémov Hertzu zhrnúť do 4 bodov. Prvý a zrejme najdôležitejší bod je náklad dlhu, ktorý firma musela na svojich pleciach dlhodobo vláčiť. Druhý bod sa dá nazvať ako „drahé nákupy a expanzia“. Tretia príčina tkvie v nesprávnom mixe flotily, ktorá nestíhala s meniacim sa vkusom zákazníkov. A štvrtým bodom sú účtovnícke hókusy pókusy, finančné inžinierstvo a neprehľadná štruktúra financovania a prevádzky.
Dlhopisy, úvery a leasingy ťažili Hertz v podstate od chvíle, kedy sa jeho vlastníkmi stali finanční investori Clayton, Dubilier and Rice spolu s The Carlyle Group a bankou Merill Lynch. V roku 2005 im požičovňu predala automobilka Ford aj s dlhmi a záväzkami za zhruba 15 miliárd dolárov. Prvý krok, ktorý noví majitelia spravili, bola výplata dividend vo výške celkovo 1 miliardy dolárov. Hertz si na túto dividendu musel požičať prostriedky na bankovom trhu. Investorom sa tak do roka vrátila takmer polovica z 2,3 miliárd, ktoré reálne ako hotovosť použili na splatenie kúpnej ceny Fordu.
Následne Hertz noví majitelia opäť priviedli na burzu. Do manažmentu prichádza Mark Frissora, ktorý okresal náklady, poprepúšťal tisíce zamestnancov a nechal sa kráľovsky platiť. V roku 2006 za svoju prácu inkasoval plat a odmeny celkovo vo výške 19,2 milióna dolárov. V tom roku dostal CEO Fordu menej ako Frissora. V neskorších rokoch sa Hertz s ľuďmi, ktorí viedli firmu spolu s Markom Frissorom súdil o odmeny a škody. To tiež nepridalo na pokojnom chode podnikania.
Drahé nákupy sa spustili po finančnej kríze, keď sa z pôvodne zamýšľanej kúpnej ceny 1,2 miliardy za menšieho konkurenta Dollar Thrifty stali zrazu v roku 2012 až 2,6 miliardy dolárov. Víťazstvo nad ponukou zo strany AVIS bolo draho zaplatené. Očakávané synergie zo spoločného nákupu, či zjednotenia prevádzkových systémov sa nedarilo dosiahnuť. Softvér, ktorý používal Hertz sa absolútne nevedel prepojiť so systémom Dollar Thrifty. Presťahovaním hlavného sídla oboch firiem na Floridu sa s firmou rozlúčilo niekoľko kvalitných manažérov. Pôvodný úmysel spojiť zákaznícke „okienka“ na letiskách sa v množstve prípadov nedal realizovať a 30 miliónov dolárov stáli aj príliš ojazdené pneumatiky vo flotile Dollar Thrifty. Ani jeden z týchto problémov sa nepodarilo odhaliť pri due dilligence a Hertz ich odhalil až keď ruka bola v rukáve. V konečnom zúčtovaní namiesto úspor 100 miliónov zo spoločného podnikania s Dollar Thrifty sa dobrodružstvo prejavilo dodatočnými nákladmi 70 miliónov pre Hertz.
Autá, ktoré Hertz mal vo svojej flotile mali niekoľko nedostatkov, ktoré sa odzrkadlili v poklese marží a v konečnom dôsledku predražili chod podnikania. Na jednej strane to boli autá typu sedan, o ktoré obchodní cestujúci nemali záujem. Každý sa chcel voziť na SUV. Na druhej strane šlo o autá, ktoré nemohol Hertz spätne odpredať výrobcom (ako je to bežná prax v Európe) a musel sa o ich predaj postarať sám na trhu s ojazdenými autami. Do vzorca ceny pri predaji ojazdeného auta vstupuje tiež jeho atraktívnosť – sedany proste klesali na cene a výnos z ich predaja nebol zaujímavý. Navyše bol Hertz v určitom momente nútený nechať autá vo flotile až do najazdenia viac ako 80 000 km. Bežné je autá z flotily odoberať pri kilometráži niekde okolo 50 000 km. Opäť to malo negatívny dopad na cenu ojazdených áut.
Aké riziká nesie so sebou bankrot Hertzu ilustruje aj vyjadrenie Michaela Warda pre Bloomberg, v ktorom Ward konštatuje, že možnosť nútenej likvidácie flotily 400 000 áut v majetku požičovne ohrozuje aj sektor výrobcov vozidiel v USA. Ak sa veritelia rozhodnú použiť flotilu na splatenie ich pohľadávok, mohlo by to otriasť cenami ojazdených áut ešte viac, ako samotný koronavírus.
Pre verejne obchodované spoločnosti je dôležité, ako sa na nich pozerajú analytici investičných firiem, ako sa každý štvrťrok darilo dosahovať plánované ukazovatele a prekračovať minuloročné zisky. V Hertzi sa však za týmto účelom začali využívať rôzne metódy „vylepšovania“. Medzi používané kľučky patrili napríklad nepravidelné odpisy áut, nákupy vozidiel pomocou dlhodobých úverov cez jednoúčelové spoločnosti, od ktorých si Hertz autá krátkodobo požičiaval a zrejme aj mnohé iné „finty“. Komisia pre cenné papiere obvinila Hertz z účtovných manipulácií za roky 2012 až 2014 a spoločnosť napokon zaplatila mimosúdne vyrovnanie vo výške 16 miliónov dolárov.
Trhy trestali manažment podobným štýlom. V auguste 2014 sa akcie Hertzu obchodovali za 150 dolárov. V roku 2014 do firmy vstúpil aj miliardár Carl Icahn a skupoval postupne balíky akcií, až napokon vlastnil 39 % firmy. V júni 2017 cena akcií Hertzu bola hlboko zaborená na úrovni 10 dolárov. V tom roku do Hertzu prišla aj nová posila na stoličku CEO, Kathryn Marinello. Tej sa ako tak darilo posúvať čísla k lepšiemu a 10 štvrťrokov po sebe sa výsledky zlepšovali. Žiaľ rezervy Hertzu vo výške 1 miliardy nestačili na udržanie lode nad vodou pri úplnom prepade tržieb v následku Covid-19. Nesplatenie aprílových úrokov má za dôsledok aj to, že dlhopisy z 500 miliónovej emisie s 6,25 % úrokom, splatné v roku 2022 sa podľa marketsinsider.com obchodujú už desivých 86 % pod nominálnou hodnotou.
Či sa Hertz opäť objaví ako nová, menšia spoločnosť s inými akcionármi ukáže budúcnosť. Príkladov firiem, ktoré z kapitoly 11 a režimu ochrany pred veriteľmi povstali ako bájny Fénix z popola je dosť.
