oPeniazoch.sk, TASR
Počet na Slovensku zaznamenaných diviakov nakazených africkým morom ošípaných (AMO) aktuálne stúpol na 201. Ich výskyt ostáva obmedzený na okresy Trebišov, Košice-okolie a Michalovce. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
„Zatiaľ neevidujeme na základe výsledkov laboratórnych analýz šírenie v iných okresoch či častiach SR,“ potvrdil v utorok pre TASR ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Jozef Bíreš.
Minulý týždeň pribudlo päť potvrdených prípadov ochorenia u uhynutých diviakov nájdených v okrese Trebišov, a to v poľovných revíroch Čeľovce, Zemplínske vrchy a Brezina.
AMO, ktorý zabíja domáce a divé ošípané, na Slovensku prvýkrát potvrdili 24. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov pri maďarských hraniciach. Celkovo u domácich ošípaných sa AMO potvrdilo len v 11 prípadoch v tomto okrese, pričom dosiaľ posledný prípad bol ešte vlani z augusta. Prvý prípad nakazeného diviaka bol z augusta 2019 v Trebišovskom okrese.
„Počet prípadov u diviakov sa zdá zvýšený, avšak ide o prirodzený vývoj infekcie v danom regióne, charakterizujúci chorobnosť a úmrtnosť vnímavej populácie. Máme aj tzv. viacnásobné úhyny nájdené na jednom mieste, čo svedčí o tom že vírus ‚vykonáva‘ svoju prácu v populácii diviačej zveri. Na tento vývoj, berúc do úvahy spôsob šírenia a správanie sa vírusu vo vnímavej populácii, sme upriamovali pozornosť aj v predchádzajúcom období,“ priblížil Bíreš.
V susednom Maďarsku diagnostikovali tento rok do apríla už viac ako 1900 nakazených diviakov. Populácia diviačej zveri je stále infikovanejšia a potvrdené prípady sú čoraz bližšie a na rozsiahlejšom území k slovenskej hranici, čo je neustále a vysoké riziko aj pre diviačiu populáciu na Slovensku. „Zdroj nákazy, vírus cirkulujúci v telách diviakov na území SR je homológny s vírusom AMO, ktorý je v Maďarsku. Preto už takmer dva roky sú južné okresy SR zaradené do tzv. nárazníkovej zóny s príslušnými opatreniami pre užívateľov poľovných revírov,“ konštatoval riaditeľ ŠVPS.
Ako nástroj na spomalenie šírenia nákazy označil za kľúčové znižovanie populačnej hustoty diviačej zveri a odstraňovanie tiel uhynutých diviakov z prostredia, keďže vírus v uhynutom tele ostáva aktívny aj niekoľko mesiacov a môže byť zdrojom infekcie pre ďalšie diviaky.
V prípade chovov domácich ošípaných sa realizuje príslušný monitoring. Mimoriadne dôležitá je pritom identifikácia a registrácia chovov, a to aj v prípade čo i len jednej ošípanej, ako aj dodržiavanie biologických opatrení na ochranu chovov, aby sa do nich vírus nezaniesol z okolitého prostredia.
