oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP;getty images
Spoločensky zodpovedné investovanie nie je nič nové. Výzvy, aby hospodárske transakcie zahŕňali otázky životného prostredia, spoločnosti alebo správy vecí verejných, siahajú hlboko do minulosti. Zaujímavé je, že tomuto druhu investovania sa darilo aj po finančnej kríze v roku 2008 a rovnako aj uprostred pandémie Covid-19.
Environmentálne, sociálne a riadiace kritériá (ESG) investovania sa týkajú triedy investícií, ktorá je známa ako “udržateľné investície”. Týmto pojmom súhrnne označujeme investície, ktoré sa snažia o pozitívne výnosy a zároveň aj pozitívny dlhodobý vplyv na spoločnosť, životné prostredie a riadenie podnikov. Fiinančné aktíva napĺňajúce podstatu spoločensky zodpovedného investovania dokážu rásť o takmer 20 % ročne a v súčasnosti predstavujú viac ako jednu tretinu svetového finančného trhu.
V roku 2018 Deutsche Bank predpovedala, že prax spoločensky zodpovedného investovania sa „rozšíri na pokrytie všetkých spravovaných aktív na celom svete v nasledujúcich 10 – 15 rokoch“. V dôsledku programu Covid-19 sa však tento časový rámec pravdepodobne skráti.
Indexy ESG, či už sú postavené na vylúčení kontroverzných sektorov alebo akcií, alebo určené na zdôraznenie spoločností, ktoré lepšie riadia príležitosti alebo riziká spojené s ESG, stále dosahujú lepšie výsledky ako tradičné indexy aj počas súčasnej krízy. MSCI KLD 400 Social Index, MSCI World ESG Leaders Index, a Refinitiv Eurozone ESG Select Index, dokázali prekonať o 200 až 320 bázických bodov svojich konkurentov za ostatných 12 mesiacov, ktoré sa skončili 30. apríla. Morningstar preukázal, že pri porovnaní 26 udržateľných indexových fondov s konvenčnými indexovými fondmi 24 z nich prekonalo porovnateľný konvenčný indexový fond v prvom štvrťroku 2020.
Položme si teda otázku: sú spoločensky zodpovedné firmy s vynikajúcou výkonnosťou lepšie pripravené na život v pokoronavírusovom svete? A prečo spoločensky zodpovedné investovanie poráža tradičné investovanie počas koronakrízy?
Neexistuje jediné vysvetlenie, ale skôr množina faktorov.
1. ESG portfólio tradične obmedzuje pozície v silne znečisťujúcich firmách, ako sú prevádzkovatelia dopravy a výletných lodí. To sú dva sektory najviac postihnuté Covid-19. Väčšina indexov ESG, ako je iSTOXX Global ESG Select 100 Index nezahŕňajú napríklad žiadne letecké spoločnosti ani prevádzkovateľov výletných lodí. Rovnako sa vyhýbajú držaniu akcií ropných spoločností, ktoré sú úzko prepojené s globálnymi cenami ropy. Ceny ropy ako vieme, sú dnes negatívne ovplyvnené narušením globálnej dopravy a mobility. Investori z ESG sa historicky vyhýbali producentom ako je Exxon Mobil alebo Royal Dutch Shell.
2. Portfóliá ESG sú často silne vystavené technickým spoločnostiam, z ktorých niektoré, medzi inými napríklad Netflix, Teladoc Health a RingCentral, vykazovali vynikajúci výkon v dôsledku vysokej domácej spotreby IT produktov a služieb počas pandémie. Zatiaľ čo index S&P 500 klesol za posledné tri mesiace o 13 %, Nasdaq klesol približne o 6 %. A predovšetkým, 26 % všetkých aktív, ktoré tvoria ESG MSCI USA Leaders Index, sú technologické spoločnosti.
3. V oblasti zdravotnej starostlivosti a vybraných maloobchodných spoločností existuje podobná dynamika. Keďže pri pandémii vyrábajú alebo distribuujú výrobky, ktoré sú extrémne žiadané, ich trhové hodnoty boli relatívne odolné. Po informačných technológiách je zdravotníctvo najviac zastúpeným odvetvím indexu S&P 500 ESG Index. Spoločnosti v týchto odvetviach v posledných rokoch prešli značnou cestou, aby prijali normy ESG, a preto vstúpili do hľadáčika investorov. Spotrebiteľské produkty vyrábajúci gigant Colgate-Palmolive a CP ALL, ktorý prevádzkuje predajne v Thajsku, patrili medzi najvýkonnejšie spoločnosti v indexe udržateľnosti Dow Jones 2019.
4. Spoločensky zodpovedné firmy sú lepšie riadené, často tak, aby cez proaktívne prístupy dokázali rýchlo reflektovať na meniace sa politické, spoločenské a environmentálne situácie. Majú tendenciu mať silnejšie konkurenčné výhody a zdravšie súvahy ako ich ekvivalenty mimo ESG. V kritických obdobiach je byť agilný záležitosťou prežitia. V priebehu rokov prešli spoločnosti ESG štrukturálnymi a prevratnými zmenami, aby znížili náklady spojené s ich prevádzkou – úspora energie, lepšie hospodárenie s vodou, menej použitých surovín. Environmentálne riadenie nie je len o budúcnosti našej planéty, je aj o kontrole nákladov, udržanie marží a príprave spoločností na pokles výnosov.
5. Húževnatosť pri súčasnej kríze má tiež veľa spoločného s prispôsobením sa flexibilným pracovným podmienkam. Za jedinú noc bola nariadená práca na diaľku miliónom zamestnancov, čo dramaticky zaťažilo logistiku a dynamiku práce. Menej flexibilné spoločnosti to zaťaží. ESG firmy v tomto ohľade vo všeobecnosti prekonávajú svoje náprotivky, pretože ich politiky a postupy v oblasti ľudských zdrojov často uspokojujú rôzne potreby zamestnancov a podporujú zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom tým, že ponúkajú flexibilné modely práce, ako je napríklad práca na diaľku.
6. Súčasná a budúca kríza oddelí lídrov od zaostávajúcich. Bude to mať veľa spoločného s inováciami. Najinovatívnejšie spoločnosti budú samozrejme lepšie vybavené na prežitie. Štúdia z roku 2009 ukázala, že trvalá udržateľnosť „je základným kameňom organizačných a technologických inovácií, ktoré prinášajú výnosy tak z najnižšej, ako aj najvyššej úrovne“. Ďalšia štúdia profesorov Harvardu zdôraznila, že spoločnosti, ktoré nepovažujú zodpovednosť v podnikaní za povinné cvičenie, ale za príležitosť vytvárať spoločnú hodnotu a sociálne inovácie, môžu priniesť akcionárom vynikajúce výnosy.
7. ESG investori sú viac naklonení dlhodobému investovaniu než krátkodobému. Uprednostňujú stratégiu, základy a dlhodobú tvorbu hodnoty pred prekonaním odhadov výnosov na budúci štvrťrok. V dôsledku toho vyberajú aktíva, ktoré majú tendenciu vykazovať menšiu volatilitu a ktoré sú zvyčajne menej vystavené rizikám v podobe postihov zo strany regulačných orgánov alebo ekologickým haváriám. Aj keď za obeť padnú krátkodobé zisky, dlhodobé investovanie má potenciál na prekonanie výkonnosti na úplne iných úrovniach.
8. Hoci globálne spoločnosti zostanú aj po pandémii globálne, pracovný aj občiansky život bude po koronakríze viac izolovaný, bude mať lokalizovanejší charakter. Budeme síce aj naďalej pracovať s maximálnym využitím technológií, ale naše fyzické horizonty sa znížia. A firmy sa budú musieť novému trendu prispôsobiť. Tí, ktorí sa môžu pochváliť solídnymi výsledkami v regionálnom kontexte, ako to často dokazujú ESG firmy, získajú náskok.
9. Dalo by sa očakávať, že aspoň časť stimulačných plánov vyvolaných krízou, ktoré zavádzajú globálne organizácie, ako napríklad MMF, by mohla slúžiť ako príležitosť na usmernenie hospodárstva smerom k nižším emisiám uhlíka. Aj keď sa mnohé z doteraz prijatých opatrení sa v prvom rade zameriavali na zmiernenie hospodárskych škôd, je pravdepodobné, že rad nových nástrojov bude v súlade s predchádzajúcimi záväzkami, ako je napríklad Európska zelená dohoda v hodnote 1 bilióna eur. Portugalsko by v tomto smere mohlo ísť príkladom. „Ekonomika nemôže rásť tak ako v minulosti a našou víziou po koronavíruse je vytvárať bohatstvo z projektov, ktoré znižujú emisie uhlíka a podporujú prechod k iným druhom energie a udržateľnú mobilitu,“ uviedol pre agentúru Reuters minister životného prostredia Joao Matos Fernandes.
Určite treba dodať, že výkonnosť ESG je čiastočne spôsobená bohatstvom. Ak by kornavírus vážnejšie zasiahol technologický sektor a nie cestovný ruch, alebo energetický priemysel, asi by sme písali o kríze ESG. Rovnako však treba pripomenúť aj skutočnosť, že integrácia ESG do portfólia akcií priniesla počas prvého štvrťroka tohto roka významnú úroveň ochrany.
Finančný trh je matematickou a obchodnou reflexiou našej spoločnosti. Rovnako ako v prípade systémového rizika, je posudzovanie súvah bez zohľadnenia úvah o ESG, chybnou finančnou praxou. Kríza Covid-19 pomáha ukázať prečo, a naznačuje, že v 21. storočí budú spoločensky zodpovedné firmy pravdepodobne vykazovať väčšiu odolnosť ako ich náprotivky nižšej kvality.
