oPeniazoch.sk, TASR
Slovensku sa darí predchádzať prehlbovaniu príjmovej nerovnosti, dokonca rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva znižovať. Dôvodom je rastúca minimálna mzda, ale aj zvyšovanie starobných dôchodkov. Naopak, negatívne k znižovaniu príjmových nerovností prispievala stagnácia v politike podpory v hmotnej núdzi. Vyplýva to zo Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Predložil ju Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Vďaka rastu minimálnej mzdy sa znižuje rozdiel medzi najmenej zarábajúcimi zamestnancami a ľuďmi s priemernou mzdou. V roku 2018 vzrástla minimálna mzda zo 435 eur na 480 eur, vlani stúpla na 520 eur a v tomto roku sa zvýšila o 11,5 % na 580 eur.
Pozitívne na znižovanie príjmovej nerovnosti pôsobí aj klesajúca nezamestnanosť. „V priemere sa v roku 2019 dostala mesačná miera evidovanej nezamestnanosti na päť percent, čo bol medziročný pokles o 0,42 percentuálneho bodu a ide o historicky najnižšiu priemernú úroveň na Slovensku,“ konštatuje správa. Rekordné hodnoty dosiahla aj celková miera nezamestnanosti, ktorá sa v roku 2019 dostala v priemere na úroveň 6,11 %.
„Rovnako možno v tejto súvislosti spomenúť aj zvyšovanie starobných dôchodkov, vďaka čomu seniori na Slovensku nepatria k chudobou najviac ohrozeným skupinám,“ tvrdí správa. Najvýraznejší nárast nastal od 1. januára 2020 pri minimálnych dôchodkoch, ktoré sa zvýšili z 278,90 eura na 334,30 eura mesačne, čo predstavuje nárast takmer o 20 %. „Zmenil sa aj spôsob ich valorizácie, pričom pri najnižších dôchodkoch bude nárast vyšší,“ uvádza sa v správe. Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia nad základnú hranicu 30 rokov sa minimálny dôchodok zvýši o dve percentá životného minima. „V dôsledku toho výrazne stúpol aj počet ľudí, ktorí dostávajú minimálny dôchodok, z 51.000 na 170.000 dôchodcov,“ vyčíslila správa.
Naopak, negatívne k prehlbovaniu rozdielov v príjmoch jednotlivých skupín obyvateľstva dlhodobo prispievala stagnácia v politike podpory v hmotnej núdzi. Výška pomoci pre domácnosť bez vlastného príjmu zostala od roku 2009 do roku 2019 nezmenená, čo spôsobilo pokles oproti hranici rizika chudoby v prípade jednotlivca o 22 % a v prípade dvojice s dvomi deťmi o 23 %. Valorizácia pomoci v hmotnej núdzi nebola až do roku 2019 upravená v zákone a závisela od rozhodnutia vlády. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od apríla minulého roka zvýšila základnú dávku a príspevky, s výnimkou príspevku na bývanie, o zhruba päť percent a zaviedla automatickú valorizáciu v nadväznosti na zvyšovanie životného minima.
Komplexnejší prístup k zachyteniu nerovnosti v spoločnosti predstavuje napríklad každoročná Svetová správa o šťastí, ktorá kombinuje širšie kritériá, akými sú hrubý domáci produkt na obyvateľa, miera sociálnej podpory, očakávaná dĺžka života, sloboda robiť životné rozhodnutia, štedrosť, vnímanie korupcie. Podľa najnovšej správy z roku 2020 Slovensko obsadilo 37. miesto v rebríčku 153 krajín, pričom v roku 2018 obsadilo 39. miesto a vlani 38. miesto. „Autori tejto správy upozorňujú, že existuje veľká súvislosť medzi umiestnením sa krajiny na popredných miestach tohto rebríčka a schopnosťou bojovať proti nerovnosti v spoločnosti. V tomto zmysle má teda Slovensko ešte pred sebou mnoho výziev,“ dodáva materiál z dielne ÚPVII.
