Pandémia ako spúšťač hrozivej deštrukcie: Dosiahli sme limity rastu ekonomiky, už to pôjde len dolu kopcom

Diskusia 19  
Pandémia ako spúšťač hrozivej deštrukcie: Dosiahli sme limity rastu ekonomiky, už to pôjde len dolu kopcom
Zdroj: ourfiniteworld
Foto: getty images;SITA/AP


19. 5. 2020 - Dnešný svetový problém číslo jeden spočíva v tom, že svetová populácia je príliš veľká na svoju základňu zdrojov. Svetová ekonomika je zrelá na zásadnú zmenu, ktorá by situáciu „upravila“. Takouto zmenou je súčasná pandémia, pričom zmena nemusí nevyhnutne vyplývať zo samotného koronavírusu, ale skôr z reťazovej reakcie, ktorú vyvolá.

Modelovanie spotreby zdrojov a populačného rastu sú opísané v knihe Limity rastu z roku 1972, od Donelly Meadowsovej a kol. Základný scenár tejto knihy je premietnutý do dnešných dní, bodkovaná čiara ukazuje, kde asi bola svetová ekonomika v roku 2019. Veľmi blízko k začiatku trajektórie z kopca. Pandémia je katalyzátorom tejto zmeny na klesajúci trend. Určite to nie je celá príčina zmeny. Ak by neexistovala základná dynamika, vplyv vírusu by bol pravdepodobne oveľa menší.

Pandémia ako spúšťač hrozivej deštrukcie: Dosiahli sme limity rastu ekonomiky, už to pôjde len dolu kopcom

Model z roku 1972 vynecháva dve dôležité časti ekonomiky, ktoré pravdepodobne spôsobujú, že pokles je ešte strmší, ako je znázornené na obrázku. Po prvé, model vynecháva dlh a v skutočnosti krízu z roku 2008, ktorá narušila celý finančný systém. A po druhé vynecháva neustály boj ľudí s patogénmi. Svetová populácia rastie, čo uľahčuje prenos. Tento problém naberá rozmery pri čoraz väčšej náchylnosti čoraz väčšej časti populácie. Buď preto, že starne, alebo preto, že má zdravotné problémy.

Nejde len o to, že v porovnaní so zdrojmi je na planéte príliš veľa ľudí. Zdá sa, že svet má:

  • príliš veľa nákupných centier a obchodov,
  • príliš veľa firiem všetkého druhu, z ktorých mnohé ani nie sú pre svojich majiteľov ziskové,
  • vlády s príliš rozsiahlymi programami, ktoré si daňovníci nemôžu dovoliť,
  • príliš veľa dlhov
  • príliš vysoké sľubované dôchodky,
  • príliš nízke úrokové sadzby,
  • príliš veľa ľudí s nízkymi alebo žiadnymi príjmami,
  • príliš drahý systém zdravotnej starostlivosti,
  • príliš drahý vzdelávací systém

Svetová ekonomika sa musí v mnohých ohľadoch súčasne zmenšiť, aby dokázala hospodáriť v rámci svojich limitov zdrojov

Ekonomika je v mnohých ohľadoch podobná ľudskému telu. Je poháňaná energiou, tak ako potrava pre ľudí je pre ekonomiku potrebná zmes energetiky, v podobe ropy, uhlia, zemného plynu, biomasy či elektriny. Tak ako sa ľudské telo pokúša vyrovnať s menšími problémami, (napríklad zrážanie krvi, aby sa zabránilo príliš veľkej strate) aj firmy krachujú a nahradia ich nové firmy, pokiaľ budú k dispozícii dostatočné zdroje. V oboch prípadoch je ale jeden problém, ktorý nevieme vyriešiť. Vieme, že veľa ľudí zomiera pri dopravných nehodách, ak sú zranenia nezlučiteľné so životom. Podobne sa môže svetová ekonomika „zrútiť“, ak sa podmienky odchyľujú príliš ďaleko od toho, čo je potrebné na pokračovanie hospodárskeho rastu. V tejto chvíli môže byť svetová ekonomika tak blízko hranici, pokiaľ ide o energie, že dokonca aj malá pandémia by mohla posunúť svetovú ekonomiku do trvalého cyklu kontrakcií.

V našej globalizovanej ekonomike sa príliš nízka základňa zdrojov v porovnaní s populáciou prejavuje zvláštnym spôsobom: javí sa ako kríza dostupnosti, ktorá vedie k veľmi nízkym cenám ropy. Ale aj pre  mnoho ďalších komodít, vrátane medi, lítia, uhlia a dokonca aj veľkoobchodnej ceny elektrickej energie. Tieto nízke ceny sú kvôli tomu, že až príliš veľká časť populácie si nemôže dovoliť hotové výrobky, ako sú autá a domy, vyrobené z týchto komodít. Nedávne odstávky náhle zvýšili počet ľudí s nízkym alebo žiadnym príjmom, čo vyvinulo ešte väčší tlak na ceny komodít.

Pandémia ako spúšťač hrozivej deštrukcie: Dosiahli sme limity rastu ekonomiky, už to pôjde len dolu kopcom

Keby bolo zdrojov viac a bola by ich produkcia lacnejšia, mzdy pracovníkov by mohli byť oveľa vyššie v pomere k nákladom na zdroje. Títo pracovníci by si napríklad mohli dovoliť kúpiť vozidlá, a tak pomôcť udržať dopyt po automobiloch. Rôzne druhy energie musia byť mimoriadne lacné a náleziská mimoriadne bohaté, aby udržali systém v raste. Bez „prebytočnej energie“ z mnohých zdrojov, ktorá rastie s populáciou, má celý systém tendenciu sa zrútiť.

Svetové vlády nemôžu nafukovať zdroje, len zvyšovať dlh. Prísľub budúceho tovaru a služieb, bez ohľadu na to, či je alebo nie je rozumné veriť, že tieto budúce tovary a služby budú skutočne dodané vzhľadom na obmedzenia zdrojov.

Ukázalo sa, ako izolácia a odstávky kvôli pandémii dokážu napáchať obrovské hospodárske škody. Náklady na zmiernenie dopadov sa zdajú byť neprimerane vysoké. COVID-19 by mal najmenší vplyv na svetové hospodárstvo, ak by si ľudia mohli dovoliť pandémii nevenovať pozornosť. COVID-19 by samozrejme mohol znížiť svetovú ekonomiku aj bez pokusov o zmiernenie dopadov, vzhľadom na zúfalú úroveň dnešnej ekonomiky a doterajšie odstávky.

Odstávka ekonomiky má veľmi nepriaznivý vplyv, pretože ani tých pomerne málo pracovníkov, ktorí sú v dobrom zdravotnom stave, už nie je schopných vyrábať tovar a poskytovať služby. Výsledkom je, že prichádzajú o mzdy, takže ich „dopyt“ klesá. Ak hospodárstvo už dosiahlo krízu cenovej dostupnosti pre tovary vyrobené z komodít, odstavenie ekonomiky ešte výraznejšie zvýši krízu cenovej dostupnosti. Ceny komodít majú tendenciu klesať ešte nižšie ako pred krízou.

Ak by sme koronavírus ignorovali, stále by to malo nejaký nepriaznivý vplyv na ekonomiku. Malé percento populácie by zomrelo. Niektoré firmy by musel na krátky čas zavrieť, ak by bolo priveľa ľudí chorých. Ale dokázali by sme sa vyhnúť obrovskému bremenu straty pracovných miest a ekonomika by mala aspoň malú šancu na rýchle oživenie.

Problémom je, že pravdepodobnosť rýchleho nájdenia očkovacej látky je nízka. Keby bol vírus COVID-19 jednoducho ďalším vírusom chrípky, bolo relatívne ľahké nájsť vakcínu. Žiaľ, COVID -  19 sa dosť líši od vírusov chrípky a mutácie spôsobujú, že príznaky druhej infekcie sú horšie ako pri prvej. To komplikuje nájdenie vhodnej vakcíny.

Pri pohľade na počet úmrtí v jednotlivých krajinách, uzamknutie a izolácia sa nejavia ako príliš účinné opatrenia. Ak porovnáme úmrtnosť krajín východnej Ázie, kde nosia ochranné masky, s mierami úmrtnosti inde, vidíme, že úmrtnosť v východoázijských krajinách, je výrazne nižšia.Pandémia ako spúšťač hrozivej deštrukcie: Dosiahli sme limity rastu ekonomiky, už to pôjde len dolu kopcom

Akademická práca Thomasa Meuniera s názvom „Politiky úplného blokovania v krajinách západnej Európy nemajú zjavný vplyv na epidémiu COVID-19“ hovorí, že „pri porovnaní trajektórie epidémie pred a po zablokovaní sme nenašli žiadne dôkazy o diskontinuite v miere rastu, čase zdvojnásobenia a reprodukčných číslach.“ Zdá sa, ako by bolo blokovanie vynútené vládami na celom svete populárne z iných dôvodov, ktoré so šírením COVID-19 nemajú nič spoločné. Izolácia zabránila príchodu návštevníkom a tovaru zvonka, mnoho krajín chcelo zaviesť hranice v snahe zvýšiť mzdy miestnych pracovníkov. Rovnako sa blokácia dá využiť na skrytie skutočnosti, že továrne je potrebné zatvoriť z dôvodu prerušenia dodávok z iných časí sveta. Pomohli aj v boji proti vládnym protestom z dôvodu nízkych miezd v porovnaní s cenami základných služieb. Blokovanie poskytuje dojem ochrany starších ľudí, dôležité budúce hlasy vo voľbách.

Jedným z výsledkov kombinácie aktivity vírusu a našich reakcií na vírus, je možná spomalená a kontrolovaná deštrukcia svetovej ekonomiky. COVID-19 je schopný zasiahnuť ekonomiku viackrát, niekoľkými spôsobmi, pretože jeho dopad neustále ovplyvňuje rôzne časti sveta. Vírus prvýkrát zasiahol Čínu, dnes oživenie Číny postupuje pomaly, čiastočne z dôvodu zníženého dopytu zo zahraničia, keďže vírus zasiahol ďalšie časti sveta. V skutočnosti k ďalším prepúšťaniam došlo po ukončení čínskych odstávok, pretože sa ukázalo, že niektorí zamestnávatelia musia neustále znižovať  operácie, aby uspokojili nový, nižší dopyt po svojich výrobkoch.

Pandémia ako spúšťač hrozivej deštrukcie: Dosiahli sme limity rastu ekonomiky, už to pôjde len dolu kopcom

Ceny komodít vrátane cien ropy sú v súčasnosti nízke kvôli nízkemu dopytu po celom svete. Možno očakávať, že tieto nízke ceny budú postupne viesť k uzatvoreniu vrtov a baní ťažiacich tieto komodity. Zatvoria sa aj spracovateľské strediská, čím sa zníži dostupnosť týchto komodít, aj keď sa dočasne zvýši dopyt. Môžeme očakávať prerušenie dodávok pre výrobu po celom svete. To povedie k ešte väčšej vlne ukončenia podnikania, v niektorých prípadoch aj natrvalo. Pri raste nezamestnanosti vlády zistia, že ich výber daní je nižší. Vo výsledku problémy s vládnym financovaním povedú k novým kolám prepúšťania. Bohaté krajiny sa budú snažiť pomôcť čo najväčšiemu počtu prepustených pracovníkov rôznymi formami pôžičiek a dočasných dotácií. Po niekoľkých mesiacoch však mnohí jednotlivci a firmy pravdepodobne nebudú schopní platiť nájomné a z toho dôvodu stúpnu úrokové sadzby pri hypotékach a iných úveroch.

Dá sa očakávať, že v každom kole dôjde ku krachu v podnikaní a prepúšťaniu zamestnancov. Finančné systémy sa budú čoraz viac napínať. Dôchodkové systémy pravdepodobne skolabujú. Miera úmrtnosti sa zvýši, čiastočne z epidémií rôzneho druhu a čiastočne z rastúcich problémov s hladom. V niektorých chudobných krajinách už majú občania s nízkymi príjmami problémy s primeraným stravovaním. Nakoniec môžeme očakávať kolaps vlád, podobne ako kolaps Ústredného výboru ZSSR,  a zvrhnutie vlád.

Z dlhodobejšieho hľadiska, po skončení tejto deštrukcie, niektoré ekonomiky, prežijú. Tieto nové ekonomiky budú však oveľa menšie a menej závislé jedna od druhej. Meny budú pravdepodobne menej vzájomne zameniteľné. Ľudia sa budú musieť naučiť zaobísť s oveľa menším množstvom tovaru, ako je dnes k dispozícii. Bude to veľmi odlišný svet.

 

Autorkou je Gail Tverbergová, poistná matematička, ktorá sa zaujíma o problémy ovplyvňujúce niekoľko častí hospodárstva naraz, vrátane miezd a finančného systému.