oPeniazoch.sk, project syndicate Foto: SITA/AP
Pri pohľade do budúcnosti postpandemického sveta je istá iba jedna vec: späť do predkrízovej globalizovanej ekonomiky nevedie žiadna cesta. Otázny je nielen ekonomický vzostup Číny, osud Spojených štátov, ale aj prežitie Európskej únie.
„Toto je kríza môjho života“, povedal v rozhovore pre Project Syndicate George Sooros. „Ešte pred úderom pandémie som si uvedomil, že sme sa ocitli v revolučnom okamihu. To, čo by nebolo možné alebo ani predstaviteľné v normálnych časoch, sa stalo nielen možným, ale pravdepodobne absolútne nevyhnutným. A potom prišiel COVID-19, ktorý úplne narušil životy ľudí a vyžiadal si celkom odlišné správanie. Je to bezprecedentná udalosť, ktorá sa v tejto kombinácii pravdepodobne nikdy nestala. A skutočne to ohrozuje prežitie našej civilizácie.“
Soros poukazuje na históriu, mor, španielsku chrípku na konci prvej svetovej vojny, aj prasaciu chrípku. Napriek skúsenostiam z minulosti, krajiny neboli pripravené na súčasnú pandémiu. „Učíme sa veľmi rýchlo a teraz vieme o víruse oveľa viac, ako keď sa objavil, ale strieľame na pohyblivý cieľ, pretože vírus sa rýchlo mení. Vývoj vakcíny bude trvať dlho. A aj keby sme ju vyvinuli, musíme sa naučiť, ako ju každý rok zmeniť, pretože vírus sa pravdepodobne zmení. Tak ako to robíme každý rok s chrípkou.“
Podľa miliardára sa už nikdy nevrátime tam, kde sme boli pred vypuknutím pandémie. To je zároveň jediná vec, ktorá je ohľadom budúcnosti podľa neho istá. Nikto nevie, ako sa bude kapitalizmus vyvíjať. Stačí sa pozrieť, ako sa navzájom obviňujú USA a Čína v tom, kto je zodpovedný za COVID-19. V takejto situácii nemôže dôjsť k spolupráci na vytvorenie vakcíny. „Musíme chrániť našu demokratickú otvorenú spoločnosť a zároveň nájsť spôsob spolupráce v boji proti zmene podnebia a proti koronavírusu. To nebude ľahké. Súcitím s Číňanmi, pretože sú pod nadvládou diktátora, prezidenta Si Ťin-pchinga. Myslím si, že veľa vzdelaných Číňanov to veľmi rozčuľuje a široká verejnosť sa na neho stále veľmi hnevá, že tajil COVID-19 až do čínskeho Nového roka.“
Podobne kriticky sa pozerá aj na súčasného prezidenta USA, ktorého považuje za slabinu v presadzovaní hodnôt otvorenej a slobodnej spoločnosti. „Aj Donald Trump by chcel byť diktátorom, ale nemôže, pretože v Spojených štátoch existuje ústava, ktorú ľudia stále rešpektujú. A zabráni mu to robiť určité veci. To neznamená, že sa o to nepokúsi, pretože doslova bojuje o život. Veril som, že sa Trumpovi podarí sebadeštrukcia, ale nakoniec prekročil aj moje najdivokejšie očakávania.“
V tomto boji o moc ale podľa Sorosa nemá svoje miesto Európska únia. Tá podľa neho bojuje o niečo celkom iné, o prežitie. „Je to neúplná únia, stále je v procese vytvárania. Tento proces sa však nikdy neskončil, a preto je Európa mimoriadne zraniteľná – zraniteľnejšia ako USA nielen preto, že ide o neúplnú úniu, ale aj preto, že je založená na zásadách právneho štátu. A kolesá spravodlivosti sa pohybujú veľmi pomaly, zatiaľ čo hrozby, ako vírus COVID-1,9 sa pohybujú veľmi rýchlo. To vytvára osobitný problém pre Európsku úniu.“
Na aktuálnu otázku ohľadom verdiktu nemeckého súdu o legálnosti postupu ECB Soros odpovedal, že toto rozhodnutie predstavuje hrozbu, ktorá by mohla zničiť Európsku úniu ako inštitúciu založenú na zásadách právneho štátu, a to práve preto, že ju vydal nemecký ústavný súd, ktorý je najuznávanejšou inštitúciou v Nemecku. Predtým, ako vydal svoje rozhodnutie, konzultoval ho s Európskym súdnym dvorom a potom sa rozhodol napadnúť ho. Takže teraz je tu konflikt medzi nemeckým ústavným súdom a Európskym súdnym dvorom, ale aj dôležitý precedens. Ak nemecký súd môže spochybniť rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, môžu tak urobiť aj ostatné krajiny. Maďarsko a Poľsko sa budú môcť rozhodnúť, či sa chcú riadiť európskymi zákonmi alebo vlastnými súdmi, ktorých legitimitu EÚ spochybnila. „Poľsko okamžite potvrdilo nadradenosť svojich súdov nad európskym právom. V Maďarsku Viktor Orbán už využil núdzový stav COVID-19 a parlament ako zajatca využil na vymenovanie diktátora. Parlament zasadá, aby opatril pečiatkou jeho dekréty, ktoré jednoznačne porušujú európske právo. Ak rozsudok nemeckého súdu zabráni EÚ, aby tomuto vývoju čelila, bude to koniec EÚ, ako ju poznáme.“
Na ťahu je teraz ECB, aby zdôvodnila svoje súčasné menové politiky. Má na to tri mesiace. ECB Soros považuje za jedinú skutočne fungujúcu inštitúciu v Európe, ktorá môže poskytnúť finančné zdroje potrebné na boj proti pandémii. „Nemecký súd uviedol, že kroky ECB bolo zákonné, pretože dodržiavali požiadavku, aby nákupy dlhopisov boli úmerné účasti členských štátov v ECB. Jasným dôsledkom však bolo, že akékoľvek nákupy ECB, ktoré nie sú úmerné „kľúču kapitálu“ ECB, by mohli byť napadnuté a súd ich môže považovať za ultra vires.“
Soros navrhuje, aby EÚ vydávala trvalé dlhopisy, a tie nahradili „koronabondy“, ktoré Európska rada odmietla kvôli prerozdeleniu akumulovaných dlhov, ktoré členské štáty nie sú ochotné akceptovať. „Druh dlhopisov, ktoré som navrhol, by vyriešil tento problém, pretože by ich emitovala EÚ ako celok, bol by automaticky primeraný a zostal by tak večne. Členské štáty by museli platiť iba minimálny – ročný úrok, napríklad 0,5 %, a mohli dlhopisy ľahko upísať, a to buď jednomyseľne alebo prostredníctvom koalície.“ Nemecko a štáty Hanza vedené Holandskom sú proti takémuto riešeniu.
Európa čelí niekoľkým existenčným nebezpečenstvám, taká je realita, tvrdí Soros. Výrok nemeckého spolkového ústavného súdu je len jedným z nich. Keď EÚ zmiernila svoje pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci, Nemecko predložilo viac ako polovicu žiadostí. Niektoré hlasy tvrdia, že to podkopáva zásady jednotného trhu, pretože poskytuje Nemecku nespravodlivú výhodu.
„Je to nespravodlivé najmä voči Taliansku, ktoré už bolo v neľahkej situácii a k tomu ešte najťažšie zasiahnuté COVIDom-19. Taliani dôverovali Európe viac ako svojim vlastným vládam. Počas utečeneckej krízy v roku 2015 sa s nimi však zle zaobchádzalo. V tom čase sa obrátili na Salviniho krajne pravicovú Ligu a populistické Hnutie piatich hviezd. Líder strany Liga Matteo Salvini bojuje za to, aby Taliansko opustilo euro a vystúpilo aj z únie. Našťastie jeho osobná popularita klesla odkedy nie je členom vlády, ale jeho názory si osvojuje množstvo nasledovníkov. Je to ďalšia existenčná hrozba pre EÚ. Čo by zostalo z Európy bez Talianska, ktoré kedysi bývalo najviac proeurópskou krajinou?“
