oPeniazoch.sk, CNBC;reuters Foto: SITA/AP,getty images
Rozhodnutie nemeckého súdu viedlo k novým otázkam o budúcnosti eurozóny.
Najvyšší súd v Nemecku minulý utorok uviedol, že podľa nemeckého práva sú niektoré kroky Európskej centrálnej banky (ECB) nezákonné. Súd uviedol, že jeden z nástrojov ECB – jeho program kvantitatívneho uvoľňovania – nerešpektoval „zásadu proporcionality“ a nemecká centrálna banka a vláda mali v tomto ohľade napadnúť centrálnu banku.
Európska centrálna banka zareagovala rýchlo, tvrdí, že sa riadi rozhodnutiami prijatými Európskym súdnym dvorom, a nie súdmi na úrovni členských štátov.
„Ľudia sa budú pýtať:„ Zvýši sa tým riziko rozpadu (eurozóny)? “ povedal Marchel Alexandrovich, hlavný európsky ekonóm spoločnosti Jefferies pre CNBC. Uviedol, že rozhodnutie nemeckého súdu pravdepodobne nebude mať priamy dopad na 19 krajín, ktoré používajú euro, ale tvrdí, že pokiaľ ide o menovú politiku, podporí to viac jastrabí postoj v názoroch. Hlavne v pokiaľ ide o krajiny ako Rakúsko a Fínsko, kde politici majú vo všeobecnosti agresívnejší postoj a sú za vyššie úrokové sadzby. To je v rozpore s ECB za posledné desaťročie, keď sa riadiaca rada prikláňa k uvoľnenejšej menovej politike.
Eurozóna má jedinečné usporiadanie v tom, že 19 členských štátov dohliada na svoju vlastnú fiškálnu politiku, ale ECB rozhoduje o menovej politike v celom regióne. Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu je zatiaľ posledným incidentom, ktorý poukazuje na rozdiely medzi národnými a európskymi inštitúciami.
Stephen Gallo, vedúci forexovej stratégie v Bank of Montreal, vníma rozhodnutie súdu tak, že „by v konečnom dôsledku mohlo posilniť rozsah právnej, hospodárskej a finančnej fragmentácie v rámci bloku“.
„Pokiaľ nedôjde k zásadným zmenám v nemeckom a / alebo európskom práve, nemusí byť ECB schopná absorbovať toľko rizík do svojej vlastnej súvahy prostredníctvom QE (kvantitatívne uvoľnenie), čo by malo znamenať, že tieto riziká zostávajú na pleciach finančných systémov jednotlivých členských krajín,“ uviedol Gallo. To by ale bolo obzvlášť problematické pre krajiny, ako je Taliansko, ktoré má veľmi vysokú úroveň štátneho dlhu. Ich náklady na prijaté úvery a pôžičky by vzrástli, ak by ECB nemohla kúpiť talianske dlhopisy, pretože investori by vystavili väčšie riziko možnosti, že talianska vláda nebude splácať svoj dlh.
ECB minulý týždeň v rámci svojho stimulačného programu nakúpila dlhopisy za rekordných 44 miliárd eur, ale napriek tomu sa jej nepodarilo udržať pod kontrolou náklady na štátne pôžičky v Taliansku aj v ďalších silne zadlžených krajinách eurozóny Napriek rozsiahlym nákupom ECB sa však minulý týždeň zvyšovali výnosy talianskych, gréckych, španielskych i portugalských dlhopisov, čo signalizuje, že súkromní investori sa týchto dlhopisov zbavujú napriek prísľubu ECB, že bude v nákupoch pokračovať, kým to bude potrebné, napísala agentúra Reuters.
ECB, ktorú viedla Christine Lagardeová, začala v roku 2015 nakupovať vládne dlhopisy v snahe podporiť zvyšujúce sa ceny a hospodársky rast v eurozóne. Tento stimulačný program sa skončil v roku 2018, ale koncom roka 2019 bol obnovený, pretože si to vyžiadali slabé ekonomické ukazovatele. Centrálna banka sa prostredníctvom nákupov dlhopisov snaží aktuálne znížiť trhové úrokové sadzby a podporiť vlády, podniky a domácnosti, ktoré samusia vyrovnať s negatívnymi dôsledkami koronakrízy. Na nákupy dlhopisov plánuje v tomto roku vynaložiť minimálne 1,1 bilióna eur.
„Nedávne rozhodnutie nemeckého ústavného súdu upozornilo na dve otázky Európskej únie: európsky systém a európsky právny systém,“ uviedla predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom nedeľnom vyhlásení a dodala, že európske právo má prednosť pred štátnym právom a že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sú záväzné pre všetky štátne súdy.
Existujú však obavy, že súdne rozhodnutie využijú členské štáty, ktoré nesúhlasia s európskymi inštitúciami. „Riziko, že sa tým vytvorí precedens, je veľké. Môže to byť dokonca dôležitejšie z politického ako z hospodárskeho a finančného hľadiska – napríklad také Maďarsko a Poľsko, ktorých vodcovia majú vlastné spory s európskymi inštitúciami,“ uviedol Holger Schmieding, ekonóm banky Berenberg. Európska komisia, exekutíva EÚ, vyšetruje Maďarsko aj Poľsko, pretože zjavne neberú do úvahy niektoré hodnoty únie. Objavili sa obavy, že nemecké rozhodnutie povzbudí tieto dve krajiny, aby napadli akékoľvek rozhodnutie prijaté v Bruseli.
„Dobre to ilustrujú slová prezidenta Bundestagu a dlhoročného kritika ECB, Wolfganga Schäubleho,… „je možné, že existencia eura je nateraz spochybňovaná v ostatných členských štátoch EÚ, pretože každý ústavný súd v jednotlivých krajinách môže o ňom rozhodovať sám,“ uviedol Erik Nielsen, hlavný ekonóm UniCredit.
