Ekonomický pokles mimoriadnych rozmerov: Nárast dlhu bu nemal zaťažiť rozpočty štátov únie

, HOR Foto: TASR/AP

V súlade s vyjadreniami Slovenského premiéra, naša ekonomická budúcnosť sa nerozhoduje na Slovensku, ale za našimi hranicami. Sme otvorená ekonomika a dopyt po našich službách a výrobkoch leží zväčša na západ od nás.

Ako rýchlo sa bude rozbiehať ekonomika v krajinách ako je Nemecko, Španielsko či Francúzsko, tak  rýchlo sa budú rozbiehať aj výrobné linky u nás. Ako píše bloomberg.com, dá sa očakávať, že prepad nemeckej ekonomiky bude najhorší od roku 1950 a tohtoročné číslo vývoja bude zrejme pokles HDP o 6,3 %. Kabinet Angely Merkelovej očakáva aj naďalej vývoj hospodárstva v tvare písmena V a dno sa má dosiahnuť v apríli. Rok 2021 by už mal priniesť rast ekonomiky o 5 %.

O tom, aká vážna je situácia v Nemecku svedčí aj to, že krajina opustila svoju do teraz disciplinovanú rozpočtovú politiku. Kvôli záchranným opatreniam a takzvanej „soforthilfe“ sa na plecia daňových poplatníkov naložil dlh vo výške 1,2 bilióna eur. Zadlženie sa koncom 2020 očakáva na úrovni 75 % z HDP (zvýšenie z 60 % ku koncu 2019).

Ako uvádza handelsblatt.de vďaka dobrej fiškálnej disciplíne by ekonomika mala byť v lepšej kondícii ako po kríze z roku 2008. Výpadok na výbere daní sa v Nemecku v roku 2020 odhaduje vo výške 82 miliárd eur a potreba nového dlhu niekde na úrovni 260 miliárd eur. To sú zatiaľ známe, alebo aspoň odhadnuteľné čísla. Čo sú zatiaľ neznáme veličiny je dĺžka trvania recesie a objem štátnych záruk, ktoré budú musieť byť skutočne vyplatené za skrachované firmy. Nemecká vláda by mala 29. apríla zverejniť svoju projekciu, na základe ktorej sa budú niektoré čísla ešte viac spresniť.

Stále sa bavíme o odhadoch a tie sa budú dať spresniť, až keď bude známy počet dní, v ktorých bola ekonomická aktivita v krajinách príkazom hygienikov a krízových štábov zmrazená. V Španielsku každý týždeň izolácie znamená podľa denníka elpais.com pokles HDP o 0,8 %. Prepad hospodárstva na rok 2020 sa odhaduje medzi 8 až 12,4 %. Medzinárodný menový fond hovorí, že už v roku 2019 sa rast španielskeho HDP mierne spomaľoval a dosiahol zhruba 2 %. Projekcie na rok 2020 pôvodne stáli na 1,9 % no mohutná vlna ochorení a úmrtí prinútila kráľovstvo k radikálnym krokom, ktoré úplne zastavili ekonomický život.

Veľmi negatívne sa zrejme bude vyvíjať nezamestnanosť, ktorá 6 rokov po sebe klesala až na minuloročných 14 %, no tento rok môže opäť prekročiť hranicu 20 %. Nešťastím španielskeho trhu práce je veľký počet krátkodobých pracovných kontraktov na 12 mesiacov. Tie sa tento rok jednoducho neobnovia u značného množstva zamestnancov.

Ekonomický pokles takých rozmerov, ako Španielom predpovedá MMF na rok 2020, krajina naposledy zažila v prvom roku občianskej vojny v roku 1936. Vtedy hospodárstvo za jeden rok kleslo o 23,5 %. Niektorí bankoví analytici predpokladajú, že čísla MMF sú mierne optimistické a prepad na rok 2020 vidia až na hranici 15 %. Vysvetlenie z ich strany tkvie vo veľkom podiele cestovného ruchu na Španielskom HDP. Letná dovolenka obyvateľov z tradične silných krajín ako Nemecko či Británie pri stredozemnom mori je v roku 2020 skôr nepravdepodobná.

Výpadok príjmov v hoteloch, reštauráciách a požičovniach áut bude veľmi citeľný. Krajiny juhu Európy majú vzhľadom na ich vyššiu závislosť na turistike horšie predpoklady na udržanie hospodárskeho rastu. Preto napríklad Unicredit v rozhovore pre bloomberg predpovedá aj Taliansku pokles HDP o takmer 15 %.

O mnoho lepšie nebudú čísla ani v Grécku. MMF krajine predpovedá prepad o 10 % a veľmi hrozivo vyzerá aj predpoveď vývoja na trhu práce. Grécko bude podľa denníka ekathimerini koncom roka 2020 zrejme musieť zápasiť s mierou nezamestnanosti až 22,3 %. Lepší je výhľad na rok 2021, kedy by sa mohla nezamestnanosť mierne zlepšiť na stále vysokých 19 %.

Všetky krajiny majú spoločnú jednu črtu – rast verejného dlhu. Podľa analytikov Unicredit by sa obrovský nárast dlhu na záchranu pracovných miest a existenciu podnikov nemal negatívne odzrkadliť na budúcom hospodárení Európy. Emisie dlhopisov, ktoré štáty EÚ plánujú a niektoré už aj realizujú, bude totiž skupovať Európska centrálna banka. Pokiaľ ich bude ochotná vykupovať a držať na svojej bilancii, nemal by tento dlh podľa vyjadrenia odborníkov z Unicredit spôsobovať emitentom žiadne náklady. To je dôležité, pretože by tak nemali byť zaťažené rozpočty v položke obsluha dlhu. To by mala byť dôležitá správa aj pre slovenské ministerstvo financií.

Súvisiace články

Aktuálne správy