oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Globalizácia, ktorá sa začala pred viac ako storočím, sa v posledných desaťročiach zrýchlila. V čoraz väčšej miere sa spoliehame na voľný obchod a dovoz celej škály výrobkov.
Základom globalizácie bola predstava hodnotového reťazca, že rôzne spoločnosti pridávajú hodnotu surovinám v každej fáze výrobného procesu, až kým sa nestanú hotovými výrobkami. Všeobecne možno povedať, že každá fáza je lukratívnejšia ako tá predchádzajúca. Napríklad je oveľa lukratívnejšie vyrábať oceľ ako ťažiť suroviny a opäť lukratívnejšie je používať oceľ na výrobu častí vozidiel. A predávať autá je ešte lukratívnejšie. Veľký význam majú aj služby nachádzajúce sa v hornej časti reťazca, napríklad výskum v oblasti lepších motorov, alebo poskytovanie právneho poradenstva v oblasti dodávok automobilov pre obchodné zastúpenia.
Filozofia prijatá mnohými poprednými ekonomikami v Európe a Ázii zahŕňala ponechanie „nižších“ fáz rozvojovým ekonomikám a sústredenie sa na hodnotnejšie stupne. Predpokladalo sa, že pokiaľ sme sa posunuli smerom hore v hodnotovom reťazci a zostali sme schopní zaplatiť za to, čo bolo k dispozícii, ponuka by sa nikdy nemala vytratiť.
Túto predstavu ale hrubo narušili nacionalistické pohľady, ktoré vyústili napríklad do Brexitu, či zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta. A najnovšie sa k nim pridal aj COVID-19. Nedostatok zdravotníckeho zabezpečenia na zvládnutie pandémie. Deň čo deň počúvame o nedostatku relevantných testovacích zariadení, či obmedzenom počte osobných ochranných prostriedkov, o počte zariadení na pľúcnu ventiláciu ani nehovoriac. V niektorých prípadoch je za to vinená vláda, že stratila drahocenný čas na začiatku prepuknutia tým, že neurobila okamžite objednávky na potrebné vybavenie.
Zlyhanie však v skutočnosti vysvetľujú dlhodobé trendy a medzinárodné reakcie. Kým Nemci sa mohli obrátiť na švajčiarskeho globálneho diagnostického giganta Roche, ktorý má v Nemecku silné zastúpenie, Južná Kórea mala menších farmaceutických výrobcov, ako napríklad Kogene Biotech. Toto pomáha vysvetliť, prečo sa obom krajinám podarilo testovať v tak rozsiahlom meradle. Nemecko malo približne 25 000 testov na milión ľudí, Južná Kórea s takmer 12 000. Ale také Spojené kráľovstvo je stále pod hranicou 10 000 testov na milión ľudí, hoci je tiež súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov. Na začiatku krízy mohlo Nemecko zadať objednávky pre 10 000 ventilátorov domácej firme Draegerwerk, jednej z troch najväčších svetových výrobcov zariadení na pľúcnu ventiláciu.
Podobná situácia bol aj v prípade ochranných rúšok. Čína vyrábala pred krízou 50 % svetových dodávok a 12-násobne rozšírila výrobu, aby uspokojila domáci dopyt. Ale takej Veľkej Británii chýbajú výrobné možnosti na to, aby sa týmto spôsobom navýšila výroba a na globálny trh sa nemohla spoľahnúť, aby jej poskytol ochranné prostriedky, ktoré tak akútne potrebuje. Jednoducho kapacita Spojeného kráľovstva pre takúto flexibilitu je v porovnaní s Nemeckom alebo Južnou Kóreou obmedzená. Spojené kráľovstvo sa dostalo do tejto krízy bez veľkej domácej výrobnej kapacity ochranných prostriedkov, pričom niekoľko krajín zakázalo export tohto druhu tovaru.
Keď krajiny uzavrú svoje hranice a obrátia výrobu smerom dovnútra, nadnárodné spoločnosti, ktoré boli súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov, už nemôžu voľne vyvážať. Čína v určitom bode zakázala vývoz ochranných masiek a ani americký konglomerát 3M v Číne nemohol exportovať späť do svojej domovskej krajiny.
Tento scenár sa opakuje na celom svete. USA sa odvolali na zákon o obrannej výrobe, ktorý prinútil americké spoločnosti uprednostniť americké objednávky, čím zabránil spoločnosti 3M v dodávaní prémiových ochranných masiek do Kanady a Latinskej Ameriky. V určitých prípadoch to pripomína skôr fikciu než medzinárodný obchod. USA odchytili zásielku respirátorov smerujúcich do Francúzska a zdravotníckych zariadení smerujúcich do Nemecka. Berlínsky minister vnútra Andreas Geisel to označil za „moderné pirátstvo“. Medzitým Francúzsko a Nemecko zabránili v dodávaní masiek a rukavíc do Talianska a Španielska.
Stratégia zamerať sa na výskum, vývoj a inovácie, ako aj na služby, v ktorých sa predpokladá, že majú komparatívnu výhodu, ako napríklad právo, financie a reklama, bola súčasťou tohto širšieho zamerania sa na globalizáciu, ktorá bola v období mieru veľmi úspešná. Nedostatky takejto stratégia vyplávali na povrch v roku 2020. Niektorí ekonómovia naznačujú, že jediným východiskom z tejto slepej uličky je ďalšia globálna spolupráca a odklon od vysoko deštruktívneho nacionalizmu, ktorý ovládol medzinárodné trhy so zdravotníckym zariadením. Je zrejmé, že globálna spolupráca bude nevyhnutná na to, aby nedošlo k ešte horšiemu protekcionizmu.
Vlády si však uvedomujú, že globálna produkcia predstavuje v čase krízy vážne riziká. Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn uviedol, že jeho krajina sa musí začať menej spoliehať na medzinárodnú výrobu, aj vláda Spojeného kráľovstva si to už uvedomuje. V budúcnosti sa krajiny pravdepodobne rozhodnú, že v kľúčových strategických odvetviach musia byť sebestačné. To môže pre spotrebiteľov značne zvýšiť náklady. Môžu však byť ochotní zaplatiť túto cenu. Keď sa prach usadí na COVID-19, je možné, že sa celý náš prístup k svetovému obchodu prehodnotí.
