Boj proti COVID-19 v Európe: V konečnom dôsledku miliardy na záchranný balík zaplatia občania

Diskusia 11  
Boj proti COVID-19 v Európe: V konečnom dôsledku miliardy na záchranný balík zaplatia občania
Zdroj: Die Freie Welt
Foto: YT/Austrian Institute of Economics


3. 5. 2020 - Účet za záchranný balík nasadení proti pandémii nakoniec zaplatia občania vo forme záporných úrokových sadzieb na ich úspory a cenovú infláciu v maloobchode. O dôsledkoch opatrení na riešenie koronakrízy v Európe hovoril nemecký ekonóm Guido Hülsmann pre Die Freie Welt.

V dôsledku koronakrízy bol hospodársky život v mnohých krajinách vážne obmedzený. Ako dlho to môže ekonomika zniesť?
Pokiaľ vydržia zásoby. Pokiaľ si môžete dovoliť žiť z predchádzajúcich úspor. V tejto súvislosti neexistuje žiaden rozdiel medzi rodinou a širšou ekonomikou.

Nemecká vláda použije fond vo výške približne 750 miliárd eur na stabilizáciu hospodárstva a na záchranu spoločností pred bankrotom. Môžu takéto opatrenia zmierniť hospodársky pokles?
Takéto opatrenia majú dva veľmi odlišné účinky. Na jednej strane sa budú masívne prerozdeľovať príjmy a bohatstvo a na druhej strane bude budúcnosť obetovaná na oltári súčasných obáv. Odkiaľ pochádzajú tieto peniaze? Existujú tri hlavné zdroje: dane, verejný dlh a tlač. Vo všetkých troch prípadoch to nie je štát, ktorý vyčaruje z ničoho nič 750 miliárd. O túto čiastku v tej či onej podobe sú okradnutí občania. Tentoraz by sa nemali zvyšovať dane. Dospel som preto k záveru, že občania budú, rovnako ako v minulosti, vyvlastňovaní devalváciou svojich finančných aktív. Úrokové výnosy sa ešte viac stlačia dole. Úspory sú zdaňované zápornými úrokovými sadzbami a cenová inflácia zožerie čo im zostáva.

Rovnako ako v minulosti je toto prerozdeľovanie odôvodnené skutočnosťou, že by inak došlo ku kolapsu na finančných trhoch, čo by vážne poškodilo aj reálnu ekonomiku. Bez záchrany by mnoho spoločností skrachovalo a prepustilo svojich pracovníkov. Úvery by sa nedali splácať, čo by spôsobilo zrútenie bankového sektora, ktoré by ovplyvnilo ďalšie spoločnosti. Jedným slovom by tu bola zostupná špirála, zastavenie a masová nezamestnanosť. Občania by boli požiadaní, aby to zaplatili tak či onak. Buď budú financovať záchranný balík, alebo musia znášať kolaps celej ekonomiky. Celkovo by preto bolo oveľa lepšie zobrať občanom niečo trochu skôr, než ich vystaviť ešte väčším stratám.

Tento argument je správny, pokiaľ záchranné balíčky môžu zabrániť krátkodobému kolapsu.
To je presne dôvod, prečo je vytvorený vankúš. Tento krátkodobý úspech prichádza na úkor budúcnosti. Pokles sa zmierňuje z krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska sa posilňuje. So 750 miliardami sa teraz ušetria spoločnosti, ktoré neurobili to, čo robiť mali. Nespravovali svoje vlastné úspory a úspory iných ľudí udržateľne. Mali krátkodobý zisk a financovali svoje podniky pôžičkami. Práve tieto firmy, ktorých nekompetentnosť sa prejavila počas krízy, sa dnes umelo udržiavajú nažive. A tí, ktorí sa múdro vzdali dobrodružstva financovaného úverom, budú opäť požiadaní, aby zaplatili účet. Skutočným účinkom záchranného balíka je preto priniesť ešte viac finančných prostriedkov na projekty, ktoré dnes stoja na neistých nohách a sú vedené dobrodruhmi. Je zrejmé, čo to znamená pre budúcnosť.

Je nesprávne sa vždy vyhýbať krátkodobým nepríjemnostiam na úkor budúcnosti, najmä pokiaľ ide o peniaze daňových poplatníkov. Ale presne to robíme už mnoho desaťročí. Táto malá hra sa predtým obmedzovala na bankovníctvo a financie, a preto si ju všimli iba odborníci. Od roku 2008 sa ale hrá vo veľkom meradle a v dôsledku toho sa stáva stredobodom záujmu širokej verejnosti. Mimochodom, je to veľmi hlúpa hra. Niektorí vládni agenti majú úžitok, ale obyčajní občania tu z dlhodobého hľadiska nemôžu nič získať. Bolo by oveľa rozumnejšie hľadať riešenia zásadne iným spôsobom. V skutočnosti môžete mať dobrý dôvod na krátkodobý kolaps celej ekonomiky, aby sa v dlhodobom horizonte ozdravila.

Boj proti COVID-19 v Európe: V konečnom dôsledku miliardy na záchranný balík zaplatia občania

A čo menový systém? Očakávate, že sa eurozóna rozpadne alebo inflácia porastie?

Príde vyššia cenová inflácia, ale nie dezintegrácia eurozóny. Rastúca cenová inflácia je nevyhnutná, pretože vláda a centrálne banky robia čokoľvek, aby zabránili tomu, aby sa v ekonomike celkovo minulo menej peňazí. Vzhľadom k tomu, že majú tlačiareň, pravdepodobne dokážu uspieť. V tomto prípade je nevyhnutná cenová inflácia, pretože z dôvodu zákazu vychádzania sa ponuka tovaru znižuje. Eurozóna zostane spolu, pokiaľ nebudú existovať lepšie alternatívy pre národné vlády. Taliani robia vrásky, ale rovnako ako kedysi Gréci, budú sa čudovať, aké pôžičky dostanú, ak sa vzdajú eura.

O eurobondoch sme dlho nepočuli, teraz sa hovorí o koronabondoch, čo si myslíte o tejto myšlienke?
Vôbec nič. Prehlbovali by to základné problémy eurozóny: ešte viac dlhu, krehkosť, väčšia nezodpovednosť bezprostredných príjemcov v politike a financiách. Koronabondy by boli medveďou službou nielen pre nemeckých, ale aj talianskym daňových poplatníkov. Účelom takýchto dlhopisov je zabezpečiť, aby sa nič nemenilo, takže sa v skutočnosti nezmení hospodárenie štátu s dlhom. Zástupcovia vlády dvíhajú prst a tvrdia: „ak vy, Nemci pre nás neurobíte nič, ľudia tu zomrú.“ Pravdou však je, že oni sami nechcú urobiť nič, čo by mohlo spochybniť neefektívny taliansky sociálny štát.

Postupne sa opatrenia uvoľňujú, ako dlho bude trvať, kým sa ekonomika zotaví? Je to iba dočasný prepad alebo ide o dlhodobejšiu krízu?
V zásade môže k zotaveniu dôjsť veľmi rýchlo. Moje hlavné obavy sú zásahy vlády, ktoré môžu predĺžiť a zvýšiť súčasné ťažkosti. Klasickým príkladom z hospodárskej histórie je Veľká hospodárska kríza 30-tych rokov v USA. V tom čase bol jednoduchý pád na akciovom trhu tak zle zvládnutý stále novými a stále prísnejšími zásahmi štátu, že sa rozšíril na dlhotrvajúcu hospodársku krízu.

Ktoré krajiny sa z krízy vyjdú ako porazené a ktoré ako víťazi?
To je v súčasnosti ťažké povedať, najväčšia nepredvídateľnosť spočíva v krokoch štátu. V žiadnom prípade nevidím medzi víťazmi Francúzsko, Taliansko a Španielsko, pretože v týchto krajinách krízu „využívajú“ kruhy blízke štátu na zabezpečenie a rozšírenie svojich vlastných privilégií, ak to bude možné, aj pomocou koronabondov.