oPeniazoch.sk, Voima Insight Foto: getty images
Cena zlata v eurách sa v priebehu 20 rokov zvýšila o 555 %. Z historického hľadiska je euro mladá mena, avšak už stratila 85 % svojej hodnoty oproti zlatu. To odhaľuje nestabilitu fiat peňazí.
Aby bolo možné vyhodnotiť, do akej miery euro znehodnotilo voči zlatu, musí sa merať v zlate (pretože mena sa nemôže znehodnotiť o viac ako 100 %). V roku 1999 sme za jedno euro mohli kúpiť 0,13 gramu zlata, dnes iba 0,02 gramu.
Technicky bolo euro zavedené 1. januára 1999, hoci eurobankovky a euromince sa do obehu dostali až v januári 2002. Prvá cena zlata zaznamenaná v roku 1999 bola 7 879 eur za kg, alebo 7,88 eura za gram. V súčasnosti už cena zlata prekročila 51 eur za gram, čo je nové maximum.
Výsledkom je, že euro stratilo 85 % svojej hodnoty oproti zlatu.
Meranie vzájomnej hodnoty mien je zaujímavé, ale najdôležitejšie je to, čo to znamená pre kúpnu silu mien na miestnej úrovni. Konečným cieľom každého účastníka hospodárstva je tovar a služby. Pre menu je dôležitá kúpna sila. Porovnávajme teda kúpnu silu eura so zlatom v eurozóne.
Mnoho ľudí si myslí, že euro stráca kúpnu silu iba vtedy, keď je banka povinná zaplatiť za jeho skladovanie. Inými slovami, ak je úroková sadzba na bankovom účte záporná. Nazýva sa to „ilúzia peňazí“. V skutočnosti je potrebné odpočítať infláciu spotrebiteľských cien od úrokovej sadzby, aby sme dospeli k skutočnej úrokovej miere. Zjednodušme si to. Povedzme, že súčasná úroková sadzba pre väčšinu sporiteľov je nula, mínus jedno percento inflácie, teda na úrovni -1 %. V súčasnosti euro stráca približne 1 % svojej kúpnej sily ročne.
Teraz sa pozrime na zlato. Cena zlata sa za posledných 12 mesiacov zvýšila o 39 %. Odpočítajme 1 % infláciu, tak je to 38 %. V jednom roku sa kúpna sila zlata v eurozóne zvýšila o 38 % (mínus náklady na skladovanie). Cena zlata však nerastie každý rok o 39 %, dokonca môže počas niekoľkých rokov klesať. Kúpna sila zlata sa však za posledných 20 rokov výrazne zvýšila. Z tohto dôvodu by sa fyzické zlato malo považovať za dlhodobé rezervné aktívum.
Aby sme zistili, aká je kúpna sila zlata v eurozóne, vytvorme si index. Najskôr vydelíme cenu zlata spotrebiteľskými cenami, a potom, v roku 1999, vytvoríme index so základňou 100. Vypočítali sme index kúpnej sily zlata pre Fínsko, Nemecko a Taliansko. Keďže spotrebiteľské ceny sa vo vybraných krajinách mierne líšia, kúpna sila zlata v týchto krajinách nie je úplne rovnaká, avšak kúpna sila zlata je v celej eurozóne zhruba rovnaká.
Ako to z grafu vidieť, kúpna sila zlata sa v eurozóne od roku 1999 zvýšila. To znamená, že cena zlata prevyšovala spotrebiteľské ceny. Z indexového čísla vidíte, že kúpna sila zlata sa v priemere za 20 rokov zvýšila o 350 % (450 – 100). Cena zlata môže byť občas volatilná, ale počas dlhšieho časového obdobia si zachováva svoju kúpnu silu, s výhodou, že nemá žiadne riziko protistrany, takže odoláva každej kríze.
