oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA/AP
Existuje niekoľko možných scenárov, ktoré závisia od toho, ako vlády a spoločnosť zareagujú na koronavírus a jeho hospodárske dopady. Dúfajme, že túto krízu využijeme na prestavbu, vytvorenie niečoho lepšieho a humánnejšieho.Rovnako však môžeme aj skĺznuť do niečoho horšieho.
To, ako bude vyzerať naša budúcnosť sa dá určiť na základe dopadov iných kríz na politické hospodárstvo. Základom modernej ekonomiky sú globálne dodávateľské reťazce, mzdy a produktivita. Ak chceme mať sociálne spravodlivú a ekologicky zdravú budúcnosť, potrebujeme mať celkom odlišný druh ekonomiky ako je tá dnešná. Reakcie vlád na pandémiu COVID-19 vedú k iným sociálnym a ekologickým krízam: uprednostňovanie jedného typu hodnoty pred ostatnými.
Aby sme sa pokúsili predpovedať budúcnosť, použijeme techniku, ktorá berie do úvahy dva faktory, o ktorých si myslíme, že budú dôležité. Sú to hodnota a centralizácia. Hodnota sa vzťahuje na čokoľvek, čo patrí k hlavným zásadám našej ekonomiky. Centralizácia sa týka spôsobov, ako sú veci organizované, buď množstvom malých jednotiek alebo jednou veľkou veliteľskou silou. Keď tieto faktory usporiadame do mriežky, objavia sa možné scenáre. V prípade koronavírusu sú to štyri extrémne kombinácie:
1) Štátny kapitalizmus: centralizovaná reakcia, uprednostňovanie výmennej hodnoty
2) Barbarstvo: decentralizovaná reakcia uprednostňujúca výmennú hodnotu
3) Štátny socializmus: centralizovaná reakcia, uprednostňovanie ochrany života
4) Vzájomná pomoc: decentralizovaná reakcia uprednostňujúca ochranu života.
Štátny kapitalizmus
Štátny kapitalizmus je dominantnou reakciou, ktorú práve teraz vidíme na celom svete. Typickými príkladmi sú Spojené kráľovstvo, Španielsko a Dánsko. Štátna kapitalistická spoločnosť naďalej sleduje výmennú hodnotu ako hlavný bod hospodárstva. Uznáva však, že krízové trhy si vyžadujú podporu štátu. Vzhľadom na to, že veľa pracovníkov nemôže pracovať, pretože sú chorí a obávajú sa o svoj život, štát pristúpi k rozšírenému blahobytu. Prijíma tiež masívne keynesiánske stimuly poskytovaním úverov a priamych platieb firmám. Očakáva sa, že ide len o krátke obdobie. Primárnou funkciou podniknutých krokov je umožniť čo najväčšiemu počtu firiem pokračovať v obchodovaní. Tam, kde sú priamo podporovaní pracovníci, sa to deje spôsobom, ktorý sa snaží minimalizovať narušenie normálneho fungovania trhu práce. Napríklad, ako vo Veľkej Británii, musia zamestnávatelia žiadať o platby pracovníkom a rozdeľovať ich. Výška platieb sa určuje skôr na základe výmennej hodnoty, ktorú pracovník zvyčajne vytvára na trhu, a nie na základe užitočnosti jeho práce.
Mohol by to byť úspešný scenár? Pravdepodobne áno, ale len v prípade, že sa COVID-19 podarí za krátky čas dostať pod kontrolu. Keďže sa štáty vyhýbajú úplnej izolácii, aby sa zachovalo fungovanie trhu, je pravdepodobné, že prenos infekcie bude pokračovať. Napríklad, ak sa majú plniť termíny výstavby, robotníci sa musia stretávať na staveniskách. Ak sa však počet obetí zvýši, bude stále ťažšie udržať obmedzený zásah štátu. Nárast počtu ochorení a úmrtí spôsobia nepokoje a prehĺbia hospodárske dopady, nakoniec prinútia štát, aby prijal čoraz radikálnejšie kroky s cieľom udržať fungovanie trhu.
Barbarstvo
Toto je najpochmúrnejší scenár. Ide o budúcnosť, ktorá nastane, ak sa budeme naďalej spoliehať na výmennú hodnotu ako na našu hlavnú zásadu a napriek tomu odmietneme rozšíriť podporu na tých, ktorí sú kvôli chorobám alebo nezamestnanosti vylúčení z trhu. Šlo by o situáciu, aká tu ešte nebola. Firmy krachujú a pracovníci hladujú, pretože neexistujú mechanizmy na ich ochranu pred tvrdou realitou trhu. Nemocnice nie sú podporované mimoriadnymi opatreniami, a preto sa nedokážu postarať o pacientov. Ľudia zomierajú. Nakoniec takýto nestabilný štát, po období politickej a sociálnej devastácie, končí kolapsom alebo prechodom na jednu z ďalších častí siete.
Mohlo by k tomu dôjsť? Mohlo. Omylom počas pandémie alebo úmyselne po pandemických vrcholoch. Chybou je, ak vláda počas najhoršej pandémie neurobí dostatočne veľké opatrenia. Podpora podnikateľom aj domácnostiam, a keď to nestačí, po kolapse trhu v dôsledku rozšírenej choroby nastane chaos. Prostriedky a ďalší personál na podporu nemocníc, ale ak to nestačí, chorí budú podliehať ochoreniu v čoraz väčšom počte.
Potenciálne rovnako dôležité je, či sa po odznení pandémie vláda bude snažiť za každú cenu vrátiť k normálu. Pre také Nemecku by to bolo katastrofálne. V neposlednom rade preto, že financovanie kritických služieb počas úsporných opatrení ovplyvnilo schopnosť krajín reagovať na túto pandémiu. Následný kolaps ekonomiky a spoločnosti by vyvolal politické a spoločenské nepokoje, ktoré by viedli k zlyhaniu štátu a pádu štátnych a komunitných systémov sociálneho zabezpečenia.
Štátny socializmus
Budúcnosť s kultúrnym posunom. Do centra ekonomiky kladie iný druh hodnoty. Je to budúcnosť, ku ktorej dospejeme s predĺžením opatrení, ktoré v súčasnosti vidíme vo Veľkej Británii, Španielsku a Dánsku. Kľúčovým je znárodnenie nemocníc ale aj platby pracovníkom, ktoré sa nepovažujú za nástroje na ochranu trhov, ale za spôsob ochrany samotného života. V takomto prípade štát zasahuje do ochrany tých častí hospodárstva, ktoré sú pre život nevyhnutné: napríklad výroba potravín, energie a bývania, aby základné ustanovenia života už neboli rozmarom trhu. Štát znárodňuje nemocnice a sprístupňuje bývanie bezplatne. Nakoniec poskytuje všetkým občanom prostriedky na prístup k rôznym tovarom – základným aj všetkým spotrebiteľským tovarom, ktoré sme schopní vyrábať s obmedzenou pracovnou silou.
Občania sa už nespoliehajú na zamestnávateľov ako sprostredkovateľov medzi nimi a základnými životnými potrebami. Platby sa vyplácajú priamo každému a nesúvisia s výmennou hodnotou, ktorú pracovníci vytvárajú. Platby sú buď rovnaké pre všetkých, alebo sú založené na užitočnosti práce. Novými generálnymi riaditeľmi sú pracovníci supermarketu, dodávatelia, skladníci, zdravotné sestry, učitelia a lekári. Je možné, že štátny socializmus sa objaví ako dôsledok pokusov o štátny kapitalizmus a účinkov predĺženej pandémie. Ak dôjde k hlbokým recesiám a narušeniu dodávateľských reťazcov tak, že dopyt nebude možné zachrániť pomocou štandardných keynesiánskych politík, ktoré teraz vidíme (tlačenie peňazí, ľahšie získanie pôžičiek atď.), štát môže prevziať výrobu. Silný štát schopný zhromažďovať zdroje na ochranu základných funkcií hospodárstva a spoločnosti. Tento prístup má riziká, musíme sa vyhnúť autoritárstvu. Ale môže to byť naša najlepšia nádej proti extrémnemu ohnisku COVID-19.
Vzájomná pomoc
Vzájomná pomoc je druhým príkladom, kedy ochranu života považujeme za hlavnú zásadu nášho hospodárstva. V tomto scenári však štát nezohráva definujúcu úlohu, to jednotlivci a malé skupiny začínajú organizovať podporu a starostlivosť v rámci svojich komunít.
Rizikom tejto budúcnosti je, že malé skupiny nie sú schopné napríklad rýchlo mobilizovať také zdroje, ktoré sú potrebné na efektívne zvýšenie kapacity zdravotnej starostlivosti. Vzájomná pomoc by však mohla umožniť účinnejšiu prevenciu proti prenosu tým, že sa vybudujú spoločenstvá, ktoré dokážu ochrániť zraniteľných. Najambicióznejšou formou tejto budúcnosti sú nové demokratické štruktúry. Zoskupenia spoločenstiev, ktoré sú schopné mobilizovať značné zdroje relatívne rýchlo. Ľudia sa stretávajú, aby naplánovali regionálne reakcie na zastavenie šírenia chorôb a (ak majú zručnosti) na liečbu pacientov.
Tento druh scenára by sa mohol objaviť spolu s ktorýmkoľvek iným. Je to možné východisko z barbarstva alebo štátneho kapitalizmu a mohlo by podporiť štátny socializmus. Vieme, že reakcie komunity boli ústredným prvkom boja proti prepuknutiu západoafrickej eboly. A už dnes vidíme korene tejto budúcnosti v skupinách, ktoré organizujú balíčky starostlivosti a podporu komunity. Vznikli v potrebe nahradiť zlyhania reakcií štátu. Alebo ako pragmatická, súcitná spoločenská reakcia na rozvíjajúcu sa krízu.
Nádej aj strach
Tieto vízie predstavujú extrémne scenáre, karikatúry a pravdepodobne sa navzájom prekrývajú. Extrémny by bol napríklad zostup zo štátneho kapitalizmu do barbarstva. Pozitívnejšie vyznieva zmes štátneho socializmu a vzájomnej pomoci: silný demokratický štát, ktorý mobilizuje zdroje na vybudovanie silnejšieho systému zdravotnej starostlivosti, uprednostňuje ochranu zraniteľných osôb od rozmarov trhu a umožňuje občanom zakladať skupiny vzájomnej pomoci namiesto vytvárania bezvýznamných pracovných miest.
Je jasné, že všetky tieto scenáre vytvárajú určité dôvody na strach, ale niektoré aj na nádej. COVID-19 nás upozorňuje na vážne nedostatky v súčasnom systéme. Účinná reakcia na túto skutočnosť bude pravdepodobne vyžadovať radikálnu sociálnu zmenu. Vyžaduje si to drastický odklon od trhového systému a použitia ziskov ako primárneho spôsobu organizácie hospodárstva. Otvára sa možnosť vybudovať humánnejší systém, ktorý nám umožní byť odolnejší voči budúcim pandémiám a iným hroziacim krízam, ako napríklad zmena klímy.
Sociálne zmeny môžu pochádzať z mnohých zdrojov a s rôznym vplyvom. Kľúčovou ale zostáva požiadavka, aby vznikajúce sociálne formy vychádzali z etiky, ktorá si cení starostlivosť, život a demokraciu.
