oPeniazoch.sk, project syndicate Foto: TASR/AP;getty images
Koronavírus zmenil spôsob nakupovania. Nielen že sa obchod intenzívne presunul do on-line prostredia, aj možnosť platby je limitovaná. Už žiadna dobierka, kuriér nechce za tovar hotovosť, aby sa obmedzila možnosť nákazy. Bude to nakoniec COVID-19, ktorému sa podarí naplno vniesť digitálne platby do hlavného prúdu?
Špinavé mince a bankovky. Obehom fyzickej meny z ruky do ruky sa môže prenášať koronavírus preto niet divu, že odvetvie digitálnych platieb už na príležitosti, ktoré súčasná kríza prináša, zaostrilo pozornosť.
Videli sme zábery, ako čínska vláda začala bankovky dezinfikovať, alebo dokonca ničiť, aby tlmila šírenie vírusu, aspoň krátkodobo. Napríklad hongkonský denník South China Morning Post uvádza, že miestna pobočka Čínskej ľudovej banky v provincii Kuang-tung ničí peniaze, ktoré obiehali vo vysoko rizikových prostrediach, ako sú nemocnice a tržnica s potravinami. Kvôli strachu z dovozu kontaminovanej meny z Ázie Federálny rezervný systém USA zaviedol pre fyzické doláre z regiónu karanténne opatrenia.
Takéto postupy sú pravdepodobne oprávnené vzhľadom na to, že mena v obehu môže skutočne pôsobiť ako nositeľ prenášajúci patogény. Štúdie zistili, že napríklad vírus ľudskej chrípky dokáže na bankovkách prežiť a zostať infekčný až 17 dní. Dá sa predpokladať, že fyzická mena zohrala určitú úlohu aj pri šírení COVID-19.
Každopádne mnoho krajín bude zvažovať možnosť dezinfekcie, ničenia a tlače novej meny. Nech už sa rozhodnú akokoľvek, jeden dôsledok to bude mať istý už teraz, koronavírus urýchli, aby sa mladá populácia priklonila ešte viac k digitálnym platbám. V Ázii a konkrétne v Číne je tento trend silný už dnes. Ku koncu roka 2018 používalo v Číne služby on-line platieb približne 73 % užívateľov internetu, v roku 2008 to bolo 18 %.
Mladšia populácia je zvyčajne otvorenejšia prijímaniu nových technológií a Čína spolu s krajinami juhovýchodnej Ázie majú výrazne mladšiu populáciu ako Európa a Spojené štáty. Čínska vláda navyše aktívne propaguje svoju infraštruktúru internetového bankovníctva a krajiny na Západe v zavádzaní digitálnych platieb za ázijskými ekonomikami zaostali. Pomalšie tempo zavádzania v západných krajinách má aj interné a štrukturálne príčiny. Európa napríklad nemá žiadne veľké technologické ani finančné spoločnosti zapojené do sektora digitálnych platieb. Európski spotrebitelia a firmy sa preto musia spoliehať na služby ponúkané veľkými americkými spoločnosťami ako Apple Pay, Google Pay, PayPal a tak ďalej. Avšak vzhľadom na obavy z postúpenia zásadných sektorov digitálnej ekonomiky americkým technologickým gigantom sa Európska únia drží pomalšieho, rozvážnejšieho prístupu a dáva prednosť takým zmenám, ktoré európsku infraštruktúru finančných transakcií najmenej narušujú.
Brzdou tempa zmien na Západe sú aj kultúrne zvyklosti. Američania a predovšetkým Západoeurópania sú oveľa viac závislí na hotovosti ako domácnosti v Ázii. Podľa nedávneho prieskumu Deutsche Bank tretina respondentov vo vyspelých ekonomikách považuje hotovosť za svoju najobľúbenejšiu platobnú metódu a viac ako polovica je presvedčená, že hotovosť s nami zostane navždy. Meniť také kultúrne zakorenené zvyky bez toho, aby sa riskoval odpor verejnosti, si vyžaduje čas.
Svet sa ale zmenil príchodom COVID-19, a k obratu by mohlo dôjsť aj v spôsobe, akým sa platby uskutočňujú. Na predpoveď, aké zmeny by mohli byť na ceste, je ešte príliš skoro, ale zrejme sa objaví riešenie konkrétnych výziev v rôznych národných kontextoch, platobných infraštruktúrach a demografických skupinách. Sľubnými príklady toho, čo nás snáď čaká, sú digitálne verzie hotovostných mien, ako je nedávno ohlásená švédska e-koruna.
Okrem COVID-19 a čoraz rozšírenejšieho akceptovania bezhotovostných platieb v obchodoch, existujú aj iné dôvody, prečo by ľudia mohli chcieť prejsť k digitálnym úhradám. Prieskum Deutsche Bank napríklad zistil, že v rozhodnutí jednotlivca prejsť na digitálne platby hrá dôležitú úlohu výhodnosť. Digitálne peňaženky sú bezplatné a ľahko prístupné. Digitalizácia tiež uľahčuje sledovanie výdavkov a správu rozpočtov. Čo sa týka bezpečnosti, zbavením sa hotovosti znižujeme pravdepodobnosť, že budeme fyzicky okradnutí.
Isteže, aktuálna kríza zatiaľ neprinútili mnoho krajín okrem Číny, aby dezinfikovali, ničili a nanovo tlačili svojej meny. COVID-19 by sa ale mohol ukázať ako pandémia, k akej dochádza raz za sto rokov, ako nedávno v komentári pre New England Journal of Medicine varoval Bill Gates. Patogén storočia by vyžadoval východiská storočia. Jedným zreteľným miestom kde začať je urýchliť neodvratný príklon k digitálnym platbám.
Autormi sú Juergen Braunstein, ktorý pôsobí v centre pre vedu a medzinárodné záležitosti Harvardovej univerzity, Marion Laboureová, makroekonomická stážistka v Deutsche Bank a Sachin Silva, doktorandský kandidát a člen zboru Harvardovej univerzity.
