Globálny kolaps s výnimkami: Prečo koronavírus nezasiahol aj ruskú ekonomiku

Diskusia 38  
Globálny kolaps s výnimkami: Prečo koronavírus nezasiahol aj ruskú ekonomiku
Zdroj: The Economist
Foto: TASR/AP


1. 4. 2020 - Putin tento týždeň predstavil svoju vlastnú reakciu na koronavírus, ktorá je podľa The Economist slabou imitáciou obrovských balíkov ekonomických opatrení ohlasovaných západnými vládami. Ruská ekonomika by mala byť v kríze, ale nie je.

Cena ropy klesla pod 30 dolárov za barel, teda na polovicu oproti úrovni pred dvoma mesiacmi. Ropa a plyn obvykle tvoria dve tretiny ruského exportu, takže rubeľ teraz oslabuje, od januára stratil takmer tretinu hodnoty. Ale zatiaľ čo aj najbohatšie ekonomiky upadli do zmätku a zadlžujú sa, aby zmiernili negatívne hospodárske dopady, ruská ekonomika nevykazuje žiadne väčšie známky paniky, píše denník The Economist. Dôvodom nie je to, že Rusko diverzifikuje ekonomiku, poráža korupciu, chráni majetkové práva či posilňuje hospodársku súťaž, investície alebo rast. S takými vecami to nemá nič spoločné. Ruská ekonomika je menej citlivá na terajší šok, pretože sa už posledných šesť rokov sama izoluje, upozorňuje The Economist.

Globálny kolaps s výnimkami: Prečo koronavírus nezasiahol aj ruskú ekonomiku

Potom, čo Putin nezákonne anektoval Krym a rozdúchal vojnu na Ukrajine, uvaľuje Západ sankcie na Rusko a Rusko uvaľuje sankcie na Západ. Cieľom ruskej makroekonomickej politiky dnes nie je podpora rastu, ale skôr budovanie opevnenej ekonomiky, ktorá by dokázala odolať veľkým šokom. Túto politiku podporilo fiškálne pravidlo z roku 2017, ktoré stanovilo, aby bol rozpočet postavený na cene ropy mierne presahujúcej 40 USD za barel. Všetko nad touto úrovňou by sa presúvalo do fondu na horšie časy, k 1. marcu dosahoval objem prostriedkov fondu 7,3 % HDP.

Rusko tak teraz disponuje jednými z najväčších zlatých a devízových rezerv sveta v hodnote takmer 570 miliárd dolárov. "Sme chránení pred externými šokmi a zahraničnými nepriateľmi, pretože máme moderné zbrane a rakety, ale aj zlaté a devízové ​​rezervy," uviedol Oleg Vjugin, ktorý predtým pracoval v ruskej centrálnej banke aj na ministerstve financií.

Rusko takisto zvýšilo vek pre odchod do dôchodku a sadzbu dane z pridanej hodnoty. Prostredníctvom digitálnych technológií tiež zlepšilo výber daní. Novým ruským premiérom bol tento rok menovaný Michail Mišustin, ktorý predtým pôsobil ako šéf ústrednej správy daní, upozorňuje The Economist.

Ekonomika však podľa denníka zostáva vysoko závislá na cenách energie a komodít. Prudký pokles cien ropy, za ktorým sčasti stojí odklon Ruska od spolupráce s kartelom OPEC, by tento rok mohol pripraviť vládu o zhruba dva bilióny rubľov. Ruská stávka na to, že zvýši svoj podiel na trhu s ropou a vytlačí z neho amerických producentov, by sa mohla vypomstiť, ak sa Spojené štáty rozhodnú uzavrieť so Saudskou Arábiou vlastnú dohodu na úkor Ruska, varuje nezávislý analytik Kirill Rogov.

Globálny kolaps s výnimkami: Prečo koronavírus nezasiahol aj ruskú ekonomiku

Zatiaľ má však Rusko viac než dostatočné rezervy pre najbližších niekoľko rokov. Pokles hodnoty rubľa navyše obmedzil škody, ktoré verejným financiám spôsobil prepad cien ropy. Kvôli západným sankciám je v mnohých prípadoch irelevantné, že zahraničný tovar je teraz v rubľoch drahší, napísal The Economist.

Ruské firmy sú od roku 2014 odrezané od medzinárodných kapitálových trhov, a tak im nezostáva nič iné, ako obmedzovať svoje zadlženie. Zatiaľ čo západné podniky využívali nízke úrokové sadzby a brali si nové pôžičky, dlh ruského firemného sektora klesol pod 50 % HDP. Pomer štátneho dlhu k HDP sa nachádza výrazne pod 20 %.

Rusko takisto posilnilo svoju sebestačnosť. Jeho sankcie na dovoz potravín podporili domácu poľnohospodársku produkciu, čo viedlo k poklesu podielu dovážaných potravín na menej ako štvrtinu.

Podľa ekonóma Rubena Jenikolopova v súčasnosti nie je najväčšou hrozbou pre Rusko kolaps ekonomický, ale kolaps sociálny, pri ktorom by milióny ľudí prišli o živobytie a súkromné ​​podnikanie by pokračovalo v poklese.

Priemerný ročný rast ruskej ekonomiky však od roku 2014 predstavoval len 0,6 %, čo zodpovedá len  pätine globálneho priemeru. Malé a stredné podniky v Rusku zažívajú pokles, rastú naopak kvázištátne podniky ovládané Putinovými spojencami. Príležitosti pre poctivých a pracovitých podnikateľov sú tak neuspokojivo skromné. Ekonomický dopad koronavírusu, ktorý by mohol byť rozsiahlejší, než ruská vláda priznáva, pravdepodobne ešte prehĺbi štrukturálne problémy Ruska, uzatvára The Economist.