oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA/AP
Aktuálna kríza nás prinútila vnímať naše správanie spôsobom, na ktorý sme neboli zvyknutí. Žiadajú od nás, aby sme konali skôr pre kolektívne dobro než vo vlastnom, individuálnom záujme. Nie je to vôbec jednoduché.
Vlády majú v súčasnosti o niečo viac problémov. Prakticky od nás požadujú, aby sme sa riadili ich odporúčaniami a kupovali iba to, čo potrebujeme. Môžu si vynútiť takéto správanie, napríklad prostredníctvom policajného dohľadu, ale namiesto toho niektoré vlády skôr apelujú na náš zmysel pre povinnosť a morálku, aby sme konali v záujme spoločnosti ako celku. Kľúčovým odkazom je, že by sme sa mali radšej riadiť usmerneniami, cez ktoré apelujú na náš zmyslel pre povinnosť, a nie cez direktívne príkazy. Ukázalo sa, že to nemá univerzálny dosah a úspešnosť odporúčaní nie je ani zďaleka stopercentná.
Friederich Nietzsche tvrdí, že výzvy k morálke nie sú nič iné ako systém moci a disciplíny kontrolovaný políciou. Vo svojej knihe Genealógia morálky tvrdí, že morálne zmýšľanie nevyvstáva z túžby byť dobrým a šťastným človekom, ale zo strany vyšších tried ako spôsob odlíšenia sa od nižších tried. Zdôvodňujúc, že tí menej majetní sú menej šťastní. Poukazuje na to, že vo väčšine jazykov slová pre dobro a zlo vychádzajú zo slov pre „čisté“ a „nečisté“. Dôkazom morálnej šľachty vyšších tried bola ich čistota, naopak dekadencia nižších tried bola dokázateľne ich špinou. Zdá sa, že to platí aj dnes, pretože sa hovorí, že je morálnou povinnosťou byť čistý a že tí, ktorí nedodržiavajú telesnú disciplínu v podobe umývania si rúk, zakrývania si tváre a sociálneho odstupu, nie sú len jednoducho nebezpeční, ale i sebeckí.
Na tento druh morálky prvýkrát v histórii filozofie poukázal v 18. storočí Immanuel Kant. Kant sa nezaujíma, či to, čo robíme, má dobré následky alebo vychádza zo zdravého predpokladu, ale iba to, že konáme racionálne v záujme racionality. Že sme rozumní. Vo svojej knihe Podklady pre metafyziku morálky sa nás snaží povzbudiť, aby sme boli racionálni, aby sme sa všetci riadili morálnymi pokynmi, ktoré nazýva „kategorický imperatív“, a hovorí nám, že by sme nemali robiť veci, ktoré nedávajú zmysel, ak by ich robil každý. Konať spôsobom, ktorý núti ostatných, aby boli iracionálni, je samo o sebe iracionálne. Je to urážka dôstojnosti ľudskej bytosti.
Dobrým príkladom z dnešných dní sú panické nákupy s cieľom vytvárať si domáce zásoby. Nakupovať viac, ako potrebujem. Nie je možné, aby si každý kúpil viac, ako potrebuje, je to možné iba pre malú časť populácie. Ak si však všetci kúpime iba to, čo potrebujeme, potom si každý môže kúpiť to, čo potrebuje.
Ako sám Kant zdôrazňuje v neskoršej knihe, problém je v tom, že máme vrodenú tendenciu robiť pre seba výnimky, hlavne ak ide o otázku sebazáchovy. Viem, že nákup väčšieho množstva, ako potrebujem, je dôvodom, prečo napríklad v obchode chýba chlieb. Akonáhle konečne prvýkrát uvidím na pulte chlieb, s najväčšou pravdepodobnosťou si ho nakúpim viac, ako potrebujem, pretože sa obávam, že tam nabudúce byť nemusí. Som veľmi naklonený uprednostniť svoje vlastné potreby a potreby svojej rodiny pred potrebu spoločnosti. Hlavnou príčinou tejto neochoty uprednostniť spoločnosť pred vlastnými záujmami je to, že Kant, a podobne aj niektoré vlády, vyzývajú obyvateľstvo, ktoré sa viaže k individualizmu, aby konalo v spoločnom záujme.
Ako sa ukázalo, váhanie pri prijímaní prísnych rozkazov a namiesto toho radšej uprednostňovanie vágneho nasmerovania, spočíva v žalostne naivnej viere v osobnú slobodu a hlbokej nedôvere k štátnej moci. Stručne povedané, je to jeho záväzok voči ideálom voľného trhu. Najjasnejším dôkazom sú panické nákupy ako výsledok ctností podnikania: šikovnosť, odolnosť, obratnosť a sebazáchova.
Iba skutočne kolektivistická spoločnosť by dala izolovať v masovom meradle. Ak ale budeme vychvaľovať jednotlivca a vlády nás budú povzbudzovať, aby sme v prípade seba robili výnimky, nemôžeme vyhrať nad krízou, akou je pandémia koronavírusu. Nie je preto žiadnym prekvapením, že toľko vlád na svete sa teraz musí uchýliť k plne vynúteným blokádam s policajnou a armádnou kontrolou. Kant sa snažil uplatniť Božiu moc, niečo, čo bolo v rozpore s jeho svetskou filozofiou, aby nás povzbudil k tomu, aby sme konali morálne. Dnes sú noví lídri nútení odvolávať sa na štátnu moc. A nebude to naposledy pred skončením tejto krízy.
