Nehľadajte paralely medzi súčasnou krízou a svetovou vojnou: Nadišiel čas zmeniť spôsob ekonomického myslenia

Diskusia 16  
Nehľadajte paralely medzi súčasnou krízou a svetovou vojnou: Nadišiel čas zmeniť spôsob ekonomického myslenia
Zdroj: TheGuardian
Foto: SITA/AP


27. 3. 2020 - Opatrenia na podporu ekonomiky nemajú v čase mieru precedens. Nikdy predtým sa mzda nevyplácala tým, ktorým hrozí strata zamestnania. Vláda nikdy nenavrhla zatvoriť krčmy. Doposiaľ sú len dva druhy odhadov pravdepodobného dopadu Covid-19 na ekonomiku, veľmi zlé a katastrofické.

Capital Economics odhaduje pokles produkcie v druhom štvrťroku 2020 o 15 až 20 %. V niektorých vybraných sektoroch ale aktivita stúpa, výroba potravín a zdravotná starostlivosť, ale tieto nárasty vyrovnajú straty produkcie inde. Vezmime si koľko ľudí pracuje v  odvetviach, ktoré sú pandémiou najviac postihnuté: maloobchod, reštaurácie, bary, hotely, kiná, divadlá, športové zariadenia atď. Všetko je dnes zatvorené a zostane tak pravdepodobne aj počas nadchádzajúcich mesiacov. Nie je to paralela s vojnou, kedy továrne nepretržite pracovali, skôr to pripomína útok neutrónovou bombou, ktorý sa zameriava na ľudí, ale budovy necháva bez poškodenia.

Nie ako vo vojne, v ktorej Američanom nehrozilo, že budú napadnutí, a tak dokázali svoje obrovské hospodárstvo postaviť na vojnovom základe. Dnes USA nie sú imúnne voči koronavírusu. Naopak, hovorí sa, že budú epicentrom. A budú trpieť. Čiastočne preto, že Donald Trump popieral riziká, čiastočne preto, aký slabý majú systém verejnej zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. USA budú mať vzhľadom na svoju veľkosť a miesto v centre globálneho finančného systému stále dôležitú úlohu pri akomkoľvek oživení, ale počet pracovných miest stratených v dôsledku hibernácie veľkej časti hospodárstva bude kolosálny. Krajina je v súčasnosti v stave, v akom sa nachádzala v roku 1930 po páde Wall Street, a nie o desať rokov neskôr, v oveľa silnejšej pozícii.

Tí, ktorí hľadajú paralely s druhou svetovou vojnou, musia rozšíriť svoju perspektívu. Jedným zo spôsobov, ako sa pozerať na dnešné udalosti, je vidieť 15 rokov pred finančnou krízou z roku 2008 ako ekvivalent rokov pred prvou svetovou vojnou. Aj keď sa to zdalo pokojné a prosperujúce obdobie, veci neboli tak bezproblémové ako sa zdalo. Globálna rovnováha síl sa zmenila a došlo k politickým nepokojom a rastúcemu triednemu konfliktu.

Nehľadajte paralely medzi súčasnou krízou a svetovou vojnou: Nadišiel čas zmeniť spôsob ekonomického myslenia

Prvých pár rokov 21. storočia, poznačených rastom vďaka dlhom a anarchiou finančných trhov, boli rovnako klamlivé. Finančná kríza pokazila náladu uspokojenia, rovnako ako vypuknutie vojny v roku 1914. Víťazstvo v zápase bolo nakoniec ťažšie, ako sa očakávalo. V oboch prípadoch by vyhlásenie víťazstva znamenalo návrat do bežnej praxe: vyvážené rozpočty a návrat k zlatému štandardu v 20. rokoch, vyrovnaný rozpočet, rast založený na dlhu a finančné špekulácie v roku 2010. Ekonomiky sa dostali do ťažkostí a rástla politická nespokojnosť a hnev. Dôvera v demokratický proces sa rozplynula, medzinárodná spolupráca sa vytrácala. Následne, približne o desať rokov neskôr, došlo k druhému šoku: kolaps finančnej bubliny v roku 1929, a pandémia Covid-19 v roku 2020. Ak by sme sa chceli riadiť históriou, druhý šok umožňuje zásadné zmeny.

V 30. a 40. rokoch sa stali štyri veľké veci. Po prvé, staré ekonomické myslenie zaniklo, krajiny opustili zlatý štandard a štáty sa pustili do najväčšieho rastu, aj keď vo väčšine prípadov nesmelo. Maynard Keynes so svojou všeobecnou teóriou inšpiroval celú generáciu ekonómov a tvorcov politík. Po druhé, došlo k pokusu o vloženie kapitálu do ekonomík prostredníctvom posilnenej moci odborových zväzov, progresívnejšieho zdaňovania a rozširovania sociálnych štátov. Po tretie, začali sa práce na progresívnom programe, zatiaľ čo stále zúrila druhá svetová vojna. Nakoniec došlo k pokusom vybudovať novú medzinárodnú architektúru vytvorením Organizácie Spojených národov, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorej zámerom bolo zabrániť fragmentácii politiky 30-tych rokov.

Ako blízko sme dnes k tomu všetkému? Vlády uznávajú, že musia podporovať svojich občanov a že bez mnohostrannej spolupráce nedokážeme zvíťaziť nad Covid-19. Presadzujú sa nové myšlienky, ako je základný garantovaný príjem. Dnes je to ale iné, možno zásadnejšie, ako si to pripúšťame.