Krízy a katastrofy v nás prebúdzajú lepšia ja

, thecorrespondent Foto: SITA/AP

Informačné kanály sú zaplavené cynickými príbehmi a komentármi. Stačí spomenúť krádeže toaletného papiera inému z nákupného košíka, či bitku austrálskych žien priamo medzi pultami supermarketu v Sydney. Vo chvíľach, ako sú tieto, by sme asi dospeli k záveru, že väčšina ľudí je sebecká. Ale nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Pre každé antisociálne indivíduum pracuje tisícka lekárov a zdravotného personálu. Pre každého panického kupca, ktorý neváha vymetať celé police supermarketu do svojho košíka, pracujú desiatky tisíc ľudí, ktorí robia, čo je v ich silách, aby zabránili ďalšiemu šíreniu vírusu. Aj správy z Číny a Talianska sú dôkazom toho, ako kríza zbližuje ľudí. „Naučili sme sa, ako prijímať pomoc od ostatných,“ píše žena žijúca vo Wu-chane. „Kvôli tejto karanténe sme sa spojili a navzájom sa podporovali spôsobom, ktorý som za deväť rokov života tu nikdy nezažila." Milióny Číňanov sa navzájom povzbudzujú, aby boli silní, používajú kantonský výraz „jiayou“ („nevzdávajte sa“). Videá na YouTube ukazovali ľudí vo Wu-chane, ako spievajú z okien svojich domovov, ako sa hlasy susedov zborovo šírili za odrážali sa medzi vežiakmi čínskych miest. Podobne aj v Siene a Neapole, po úplnej izolácii ľudia spievajú z balkónov svojich domovov.

Deti v Taliansku píšu „andrà tutto bene“ („všetko bude v poriadku“) na plachty, ktoré zdobia ulice. Prvýkrát slogan použilo niekoľko matiek z provincie Apúlia, ktoré zverejnili slogan na Facebooku. Odtiaľ sa rozšíril po celej krajine, takmer rovnako rýchlo ako pandémia. Koronavírus nie je len nákaza – rozširuje sa aj láskavosť, nádej a charita. Nespočetné množstvo susedov si navzájom pomáha. „Po panike teraz prichádza solidarita. V mojej komunite dodávajú potraviny do domovov ľudí a existuje skupina dobrovoľníkov, ktorí navštevujú domy ľudí starších ako 65 rokov. Je ľudské mať strach, ale nevidíme žiadnu paniku ani sebectvo,“ popísal taliansky novinár situáciu pre britský The Guardian.

Nárast solidarity pre väčšinu sociológov nie je žiadnym prekvapením. Súčasná situácia má zjavné podobnosti s reakciou ľudí na prírodné katastrofy, ktorá sa už desaťročia intenzívne skúma. Po prírodnej katastrofe takmer vždy dominujú správy o rabovaní a násilí, ale v mnohých prípadoch sa tieto príbehy ukážu ako neopodstatnené špekulácie založené na fámach. Od roku 1963 Centrum pre výskum katastrof na University of Delaware skúma takmer 700 terénnych štúdií o povodniach a zemetraseniach. Výskum na mieste zakaždým odhaľuje rovnaké výsledky: drvivá väčšina ľudí zostáva pokojná a vzájomne si pomáhajú. „Bez ohľadu na rozsah rabovania,“ poznamenáva jeden sociológ, „vždy to má význam pre rozšírený altruizmus, ktorý vedie k slobodnému a masívnemu obdarúvaniu a k zdieľaniu tovarov a služieb.“ 

Áno, môže dôjsť k panike a niektorí ľudia môžu si môžu začať vytvárať zásoby. Britský sociálny psychológ však poznamenáva, že „s väčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami prosociálneho správania sa pri rôznych druhoch katastrof a extrémnych udalostí“.

Táto pravda sa opakuje už celé desaťročia. Podľa výpovede očitých svedkov, keď sa Titanic začal potápať, „neboli žiadne náznaky paniky alebo hystérie, žiadne výkriky strachu a žiadne pobehovanie sem a tam “. Keď 11. septembra 2001 zostrelili dvojičky, tisíce ľudí trpezlivo utekali k únikovým východom. „A ľudia sa skutočnoste ponúkali, "Nie, nie, najskôr ty", spomína si jeden z tých, čo prežili. "Nemohol som tomu uveriť, že v tejto chvíli by ľudia niečo také skutočne povedali:" Nie, nie, prosím, zaujmi moje miesto“, bolo to neuveriteľné."

Uveriť týmto očitým svedkom môže byť ťažké, ale najmä kvôli cynickému vykresleniu ľudskej prirodzenosti, ktoré sa v posledných desaťročiach dostalo do centra pozornosti. Roky sa hovorilo o najhorších aspektoch ľudstva. „Ide o to, dámy a páni,“ povedal Gordon Gekko, hlavná postava filmu z roku 1987 Wall Street, „tá chamtivosť je, nenachádzam lepší výraz, dobrá. Chamtivosť objasňuje a zachytáva podstatu evolučného ducha.“

Rok čo rok politici vypracúvajú obrovské množstvo právnych predpisov za predpokladu, že väčšina ľudí nie je dobrá. A poznáme dôsledky tejto politiky: nerovnosť, osamelosť a nedôvera.

Napriek tomu sa za posledných 20 rokov stalo niečo mimoriadne. Vedci z celého sveta, ktorí pracujú v rôznych oblastiach, si osvojili nádejnejší pohľad na ľudskú povahu. „Príliš veľa ekonómov a politikov modeluje spoločnosť v neustálom boji, o ktorom sa domnievajú, že v krajine vládne najvyššia moc, ale táto viera je založená iba na projekcii,“ píše významný holandský primatológ Frans de Waal. „Naše predpoklady o ľudskej povahe si nevyhnutne vyžadujú úplné prepracovanie." A táto kríza nám v tomto procese môže pomôcť. „Neviem, čo vidíš ty,“ tweetovala holandská psychiatrička a matka, „ale ja vidím ľudí, ktorí chcú všade pomáhať. Dodržiavaním oficiálnych odporúčaní alebo niečím praktickým, ako je nakupovanie potravín pre niekoho iného… “

Alebo oznam v jednom nemeckom bytovom dome. „Drahí susedia. Ak máte viac ako 65 rokov a váš imunitný systém je slabý, rád by som vám pomohol. Keďže nie som v rizikovej skupine, môžem vám v nasledujúcich týždňoch pomôcť tým, že urobím domáce práce. Ak potrebujete pomoc, zanechajte pri dverách odkaz s vaším telefónnym číslom. Spoločne dokážeme prejsť cez čokoľvek. Nie si sám!"

Dnes môže byť zvláštne potlačovať našu túžbu po kontakte. Ľudia sa radi navzájom dotýkajú a nachádzajú radosť z toho, že sa navzájom osobne stretávajú. Napriek tomu sa môžeme zblížiť a nájsť jeden druhého aj počas krízy. Ako to nedávno povedal taliansky predseda vlády Giuseppe Conte, „oddeľme sa dnes od seba, aby sme sa zajtra mohli navzájom vrúcnejšie objať.“

Súvisiace články

Aktuálne správy