oPeniazoch.sk, FT Foto: SITA/AP
Christine Lagardeovú dnes čaká vyhlásenie prvého stimulačného balíka menovej politiky z jej postu prezidentky Európskej centrálnej banky. Situácia je čoraz vážnejšia, v noci americký prezident Donald Trump vyhlásil, že od piatka zakáže neamerickým občanom cestovať z Európy do USA.
Tlak na ECB je silný. Federálny rezervný systém minulý týždeň vyhlásil núdzové zníženie sadzieb, podobne urobila aj Bank of England a následne zaviedla balík cielených opatrení na riešenie problému. Tu sú tri oblasti, ktoré treba sledovať podľa Financial Times, keď ECB dnes popoludní zverejní svoje kroky.
Hlboko negatívne
Finančné trhy predpovedajú, že ECB zníži svoju hlavnú úrokovú sadzbu z -0,5 % na nové rekordné minimum -0,6 %, prípadne ešte nižšie. V niektorých štvrťrokoch by to bolo kontroverzné. Banky sa budú sťažovať, že ich zisky sa znížia kvôli zápornému úroku, keď budú musieť zaplatiť za prebytočné vklady centrálnej banke po znížení o 10 bázických bodov. V hre je 11 miliárd eur. ECB môže dať bankám prestávku tým, že rozšíri výnimku podľa svojej takzvanej politiky odstupňovania. Niektorí analytici tvrdia, že nižšie úrokové sadzby nedokážu vyriešiť problémov spotrebiteľov, ktorí v karanténe nemíňajú, neinvestujú, a továrne neprodukujú. „Zníženie úrokových sadzieb nie je práve teraz užitočné, keď čelíme zdravotníckej kríze,“ povedal Erik Nielsen, hlavný ekonóm UniCredit. Takýto krok má len symbolický význam, môžu spomaliť aj nedávne zhodnocovanie eura. Hrozí, že bude mať negatívny dopad ekonomiku eurozóny závislú od vývozu.
Duálne sadzby
Narastajú obavy z úverovej krízy pre malé podniky postihnuté koronavírusom. Aby sa tomu zabránilo, očakáva sa, že ECB posilní svoj existujúci program lacných pôžičiek pre banky, známych ako Targeted Long-Term Refinancing Operations, alebo TLTRO. Centrálna banka by mohla zatraktívniť existujúci program pre banky predĺžením splatnosti úverov, uvoľnením podmienok alebo znížením úrokovej sadzby. Prípadne by mohla zaviesť druhý program, ktorý konkrétne motivuje banky, aby požičiavali malým podnikom. Bez ohľadu na to, ktorú možnosť si ECB vyberie, centrálna banka môže znížiť úrokovú sadzbu na TLTRO pod svoju nulovú depozitnú sadzbu. Tým, že sa ECB stane prvou centrálnou bankou, ktorá prevádzkuje systém „duálnej sadzby“, by poskytla bankám účinnú subvenciu poskytovaním pôžičiek nižšou sadzbou, než akú platia za vklad peňazí do centrálnej banky.
ECB by tiež mohla rozšíriť kritériá pre kolaterál, ktorý prijíma, za pôžičky bankám tak, aby zahŕňali viac úverov pre malé podniky. Banky sa môžu stále zdráhať požičiavať malým firmám postihnutým vírusom v severnom Taliansku a inde. Očakáva sa, že Lagardeová bude požadovať viac štátnych záruk za tieto pôžičky, podobne ako Francúzsko a Nemecko.
Kvantitatívne jednoduchšie
Lagardeová môže na základe počiatočných príznakov stresu na podnikových a štátnych dlhopisoch oznámiť aj zvýšenie objemu existujúceho programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), v rámci ktorého už nakúpila dlhopisy za viac ako 2,6 bilióna eur. ECB by mohla zvýšiť mieru mesačných nákupov z 20 miliárd na až 40 miliárd eur, pričom by sa zamerala skôr na nákup podnikových dlhopisov než na štátne dlhopisy. Táto myšlienka by pomohla zmierniť obmedzenia programu QE, že ECB nemôže kúpiť viac ako tretinu dostupného dlhu ktorejkoľvek vlády. Tento limit sa už napĺňa napríklad v Nemecku a Holandsku. Zvýšenie „limitu emitenta“ na 50 percent, by presvedčilo investorov, že v prípade potreby má ECB stále dostatok munície QE, aj keď by to mohlo byť nepopulárne rozhodnutie pre nemeckú Bundesbank, ktorá je proti nákupu dlhopisov. Extrémnejšou myšlienkou je, aby ECB rozšírila svoj program QE s cieľom zamerať sa na akciový trh tak, že kúpi fondy obchodované na burze, podobne ako to robí Bank of Japan už roky. Alebo aby začala kupovať bankové dlhopisy.
