oPeniazoch.sk, OVB Foto: SITA/AP
Nedeľný výpredaj na akciovom trhu, ropná vojna, odstávka výroby a pokles dopytu. Dopad koronavírusu na svetovú ekonomiku sa prejavil naplno. Marián Búlik, EFA, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, radí malým investorom, ako sa v tejto situácii vyhnúť stratám.
Ešte nedávno boli finančné trhy v maximálnej pohode, koncom roka 2019 si investori pripísali rekordné zisky. Aj keď Čína už hlásila koronavírus, išlo v tom čase o lokálny problém. Až keď počet nakazených rýchlo rástol a mnohé čínske fabriky zostali v januári a februári zatvorené, prejavil sa dramatický výpadok čínskych subdodávok. Zároveň spadol dopyt na čínskom trhu. A trhy dramaticky zareagovali.
Rekordné straty, ale aj štvrtinový pokles emisií CO2
Prepady boli rekordné: index Dow Jones stratil za jediný týždeň koncom februára vyše 14 percent a zaznamenal tak najhorší týždeň od finančnej krízy. Strácal aj širší index S&P 500. Nemecký DAX stratil desatinu hodnoty. Finančné trhy si na pomoc zavolali americký FED, ktorý úvodom marca na mimoriadnom zasadnutí znížil kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov. Investori okamžite pozitívne zareagovali a akciové trhy vzrástli o 4,5 – 5 % v priebehu jediného dňa (2.3.2020). Index Dow Jones v počte bodov zaznamenal dokonca najväčší jednodenný nárast v jeho histórii. Netrvalo to dlaho, v nedeľu 8.3. prišiel ďalší výpredaj. Ceny ropy v noci spadli o viac ako 30 percent po oznámení Saudskej Arábie, že výrazne zvýši ťažbu, čím ešte viac zaplaví trh nadbytočnou ropou. Severomorský Brent sa tak dostal pod 30 dolárov za barel. Saudská Arábia reagovala na neochotu Ruska pristúpiť na koordinované zníženie ťažby a krok Rijáda je vnímaný ako začatie cenovej vojny. Západoeurópske akcie začali týždeň silným prepadom, ktorý je reakciou na nočnú kolaps cien ropy na svetových trhoch. K prepadu prispieva i situácia v Taliansku, ktorá cez víkend pristúpila k bezprecedentnému kroku a kvôli šíreniu koronavírusu nariadila karanténu pre asi 16 miliónov ľudí. Paneurópsky index STOXX 600 sa dostal do medvedieho trhu, ako sa hovorí situáciu, kedy index zo svojho maxima zostúpi aspoň o 20 percent.
Porazenými tejto situácie sú cyklické sektory ako technológie a ťažba ropy, úplne najhoršie je na tom letecký priemysel kvôli rušeniu letov vládami z dôvodu obmedzenia šírenia vírusu. Na druhej strane, víťazmi situácie sú farmaceutické spoločnosti zameriavajúce sa na vývoj vakcíny alebo obmedzenie šírenia koronavírusu. A takisto klíma. Keď Čína ako jeden z najväčších znečisťovateľov CO2 na svete sveta utlmila na dva mesiace priemyselnú výrobu, zrazu celosvetové emisie CO2 spadli o 25 %.
Nepredávajte podiely, držte sa svojej stratégie
Aj keď niektoré prepady indexov boli zásadné, súčasná situácia rozhodne nie je krízou, akej sme boli svedkami v rokoch 2008-2010. Analytici sa celosvetovo zhodujú, že finančné trhy sú jednoznačne nadhodnotené, viaceré indexy prepísali historické maximá a istá korekcia bola len otázkou času. Nikto síce nepredpokladal, že impulzom korekcie bude koronavírus, každopádne táto situácia poslúžila ako spúšťač. Poklesy v priebehu februára rozhodne nedávajú dôvod k panike.
„Koronavírus efekt“ nebude trvať večne. Dnes síce časti sveta prepadajú panike, avšak rozhodne nejde o pandémiu. Na to upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, keď pripomína štátom, aby prehnanými opatreniami zbytočne nešírili paniku. V Číne už tempo pribúdania nových prípadov opadlo, je predpoklad, že by zásadná časť problému mohla odznieť na konci jari, respektíve do leta. Okrem iného kvôli vyšším teplotám, ktoré vírus nedokáže prežiť.
„Rozhodne platí, že netreba predávať akciové fondy a vyberať peniaze – takýmto postupom by ste zaručene len stratili. Nemeňte investičnú stratégiu len preto, že je na trhu dočasný pokles. Stratégia by mala vychádzať z investičného horizontu, veku a pohľadu na riziko investovania, nie z krátkodobých výkyvov na trhu. Čiastočné poklesy neznamenajú hrozbu, ale práve naopak, je to príležitosť zvýšiť pravidelné investície a za rovnakú investíciu nakúpiť viac lacnejších podielov alebo cenných papierov,“ radí Marián Búlik.
Ak máte úspory navyše a vedeli by ste urobiť zásadne vyššie, mimoriadne vklady, tak ešte počkajte na skutočnú krízu, čiže výraznejšie a dlhšie poklesy. „Finančné krízy štatisticky trvajú v priemere až 5,5 roka, čo bude dostatočný čas na doinvestovanie (z toho medvedí trh, teda pokles o 20 %, ktorý pokračuje až na dno krízy, trvá v priemere 1,4 roka). Dokonca aj samotné dno kríz trvá v priemere až 0,5-1 rok,“ vysvetľuje Búlik. Aktuálne čísla hovoria, že v prípade koronavírusu išlo len o dočasný pokles, tzv. korekciu trhov. Čiže aj na unáhlené doinvestovanie je už možno neskoro.
Kupovať teraz zlato nie je riešením
Pri investovaní je kľúčová pravidelnosť, vtedy sa nákupná cena priemeruje. To znamená, že lacnejšie nakúpite pri poklese, drahšie zase pri rekordných cenách, pričom priemer je prijateľný a dlhodobé zhodnotenie plusové.
Mnoho ľudí sa pozerá na zlato ako na záchranu. Zlato nedávno prelomilo sedemročný cenový rekord a smeruje k hranici 1700 dolárov za trójsku uncu. Pre drobných investorov však jeho kúpa nemá zmysel. Je rekordne drahé, už dnes sa v ňom zrkadlí presúvanie časti investícií do bezpečného prístavu. Tento krok môžu robiť veľkí investori, ktorí tým vyvažujú svoje rizikové investície. Pri drobných investoroch by však zlato nemalo tvoriť viac ako 5 % finančného majetku.
