Tri dôvody prečo Covid-19 tvrdo zasiahne globálnu ekonomiku a ako voči tomu bojovať

, fnlondon Foto: SITA/AP

Epidémia Covid-19 sa zrýchľuje a keďže nový koronavírus sa blíži k pandemickému stavu, je čoraz pravdepodobnejšie, že hospodársky dosah bude vážny. Vlády musia popri zintenzívňovaní reakcií na verejné zdravie prispieť k zmierneniu vplyvu vírusu na rast, zamestnanosť a životnú úroveň.

Existujú tri dôvody na obavy, že Covid-19 tvrdo zasiahne globálnu ekonomiku.

Po prvé, regionálne a národné cestovné obmedzenia zamedzia tokom tovaru a služieb cez hranice aj v rámci krajín. Deje sa to už v Číne, kde sa znižujú predpovede rastu na prvú polovicu roku 2020. Keďže je to druhé najväčšie hospodárstvo na svete a je domovom väčšiny globálneho dodávateľského reťazca, spomalenie Číny sa už prejavuje v prognózach znížených príjmov veľkých amerických a európskych spoločností.

Po druhé, zvýšená neistota sa prejaví znížením výdavkov domácností a malých podnikov. Prehodnocujú sa dovolenky aj služobné cesty, o čom svedčí aj doteraz zrušených viac ako 200 000 letov v tomto roku. Pravdepodobne budú nasledovať škrty nákupov automobilov a nehnuteľností. Firmy čoskoro odložia investície, čím sa vytvoria významné negatívne účinky na svetové ekonomiky.

Po tretie, výrazný pokles na svetových akciových trhoch, ak bude trvalý, poškodí reálnu ekonomiku. Pokles na trhu vyvolal paniku a neistotu, znížil bohatstvo domácností, a narušil spotrebiteľské výdavky. Zvyšujú sa tiež kapitálové náklady pre firmy, čo znamená menej nových pracovných miest a nižšie kapitálové výdavky. Stručne povedané, Covid-19 a vyvolané reakcie by mohli ľahko viesť k globálnemu deficitu výdavkov, po ktorom by čoskoro nasledovalo znižovanie počtu pracovných miest a potenciálne vytlačenie reálnej ekonomiky na pokraj recesie.

Vlády však majú nástroje na boj proti recesii.

Nízka inflácia, vo väčšine prípadov pod cieľmi centrálnych bánk, znamená, že menovú politiku možno zmierniť bez toho, aby vznikli obavy z prehriatia. A veľmi nízke výnosy dlhopisov umožnia vládam rozvinutých a mnohých rozvíjajúcich sa ekonomík požičiavať si a minúť na stimulačné opatrenia. V každom prípade by politická reakcia mala byť flexibilná a reverzibilná v prípade, že epidémia a jej hospodársky vplyv, budú menej závažné než sa očakáva.

Čo konkrétne by mali vlády urobiť?

Po prvé, musia bezodkladne prijať opatrenia na stabilizáciu obchodnej činnosti. Zníženie dane z príjmu právnických osôb, výdavky na infraštruktúru a ďalšie opatrenia s oneskorenými účinkami sa neodporúčajú. Skôr sa zamerať na daňové prázdniny alebo zníženie dane z príjmu, predaja a dane z pridanej hodnoty. Ide o zvýšenie disponibilnej kúpnej sily v priebehu niekoľkých dní, nie mesiacov,  vložením väčšieho množstva peňazí do rúk domácností so stredným a nízkym príjmom, ktoré majú tendenciu míňať väčšiu časť svojich príjmov. Tak ako to urobili USA, Spojené kráľovstvo a mnoho ďalších krajín počas „Veľkej recesie“ 2008 – 2009.

Po druhé, aj keď sa účinnosť menovej politiky po desiatich rokoch nízkych a dokonca záporných úrokových sadzieb znížila, centrálne banky by mali oznámiť nové zníženie sadzieb a zabezpečenie likvidity. Ak nastane strach, môže sa zvýšiť dopyt po peniazoch. Centrálne banky by mali s dostatočným časovým predstihom objasniť, že tento dopyt dokážu uspokojiť, alebo dokonca prekročiť. Ako to povedal bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi na vrchole krízy v eurozóne, že je odhodlaný urobiť „čokoľvek čo bude potrebné“,  môže byť najsilnejšou zbraňou v arzenáli tvorcov menovej politiky.

Po tretie, vlády by mali aspoň dočasne prijať právne predpisy na zvýšenie a predĺženie dávok v nezamestnanosti. Podobne ako pri znižovaní regresívnych daní sa zvýšenými dávkami v nezamestnanosti dostanú peniaze do rúk tých, ktorí ich s najväčšou pravdepodobnosťou minú v najbližšom období, čím sa nevyhnutne kompenzujú slabšie výdavky inde v ekonomike.

Nakoniec by všetky vlády mali okamžite zvýšiť výdavky na zdravotníctvo, ktoré musia byť dostupné pre tých, ktorí sú najviac vystavení koronavírusu: starší, chudobnejší a marginalizovaní – v mestách aj vo vzdialenejších vidieckych komunitách. Tvorcovia politík by mali okamžite povoliť výdavky na flotilu mobilných lekárskych jednotiek tak, aby sa dostali k tým, ktorí inak nemajú prístup k riadnej starostlivosti.

Áno, niektorí budú poukazovať na fiškálne dôsledky daňových škrtov a zvýšených vládnych výdavkov. Nemajú však pravdu, nízke a klesajúce výnosy dlhopisov znamenajú, že najvyspelejšie a veľké rozvíjajúce sa ekonomiky majú mimoriadnu voľnosť požičiavať si za nízku cenu. Centrálne banky sú pripravené zvrátiť akýkoľvek vládny dlh, ktorý finančné trhy nemôžu absorbovať. Okrem toho, núdzové opatrenia budú dočasné a po prekonaní krízy sa budú meniť.

Deficity sú problémom zajtrajška. Dnešnou výzvou je bojovať proti Covid-19 a jeho škodlivým hospodárskym účinkom. Ak neprijmeme rázne kroky okamžite, bude to znamenať, že necháme pacienta zomrieť, len aby dostal lekciu. Partnerstvo a politika s nulovým súčtom nie sú ospravedlnením pre vlády, aby sa vyhýbali svojim základným záväzkom voči občanom.

 

Autorom je Larry Hatheway, bývalý hlavný ekonóm v UBS a GAM, spoluzakladateľ Jackson Hole Economics.

Súvisiace články

Aktuálne správy