Všemohúce indexy: Ako pasívne investovanie ovplyvňuje globálnu klimatickú krízu

, theconversation Foto:SITA/AP;getty images

V investovaní sa odohráva tichá revolúcia. Ide o zmenu paradigmy, ktorá bude mať zásadný vplyv na spoločnosti, krajiny a naliehavé problémy súčasnosti. Väčšina ľudí si to však ani neuvedomuje.

V tradičnom investičnom fonde rozhodujú o tom, kam investovať kapitál investorov, manažéri fondov. Rozhodujú sa, či kúpia akcie firiem, ako Saudi Aramco alebo Exxon. Rozhodujú sa, či budú investovať do environmentálne škodlivých biznisov, ako je uhlie. To platí pre aktívne spravované fondy, nie pre pasívne alebo indexové, ktoré sa v uplynulom čase tešia mimoriadnej popularite. Pasívne fondy jednoducho sledujú indexy – napríklad sledovací fond S&P 500 by kupoval akcie každej firmy z indexu, aby odrážal jeho celkovú výkonnosť. Na atraktivite takýmto fondom pridáva predovšetkým to, že majú výrazne nižšie poplatky ako aktívne spravované. Vlani došlo v histórii financií k obratu. V Spojených štátoch prekonali celkovú hodnotu aktívne spravovaných fondov pasívne fondy. Celosvetovo prekročili 10 biliónov USD, čo je päťnásobné zvýšenie z 2 biliónov USD v roku 2007.

Tento zdanlivo nezastaviteľný trend má dva hlavné dôsledky. Po prvé, firemné vlastníctvo sa sústredilo do rúk „veľkej trojice“ pasívnych správcov aktív: BlackRock, Vanguard a State Street. Druhý dôsledok sa týka spoločností, ktoré poskytujú ukazovatele, ktoré tieto pasívne fondy sledujú. Keď investori nakupujú indexové fondy, efektívne delegujú svoje investičné rozhodnutia na týchto poskytovateľov. Postupne sa na trhu vyprofilovali traja dominantní poskytovatelia, sú to indexy MSCI, FTSE Russell a S&P Dow Jones.

Po tom, čo sa do pasívnych fondov naliali bilióny dolárov, úloha poskytovateľov indexov sa zmenila. Kým v minulosti poskytovali informácie iba finančným trhom, v súčasnosti, v časoch pasívneho investovania, sa stávajú trhovými autoritami. Trend naznačuje, že MSCI, FTSE Russell a S&P Dow Jones časom povýšia svoju úlohu na de facto nový druh globálnych regulátorov.

Rozhodnutie o tom, kto sa objaví v indexoch, nie je len niečo technické alebo objektívne. Zahŕňa to určitú diskrétnosť poskytovateľov a výhody pre niektorých aktérov pred ostatnými. Stanovením kritérií sa určí, ktorí hráči sa objavia na zozname, čo je delegovanie politického rozhodnutia. Obzvlášť dôležité sú dominantné akciové indexy rozvíjajúcich sa trhov, najmä všeobecne sledovaný index rozvíjajúcich sa trhov MSCI. Je to zoznam veľkých a stredných spoločností v 26 krajinách vrátane Číny, Indie a Mexika. MSCI stanovuje normy, ktoré musia krajiny splniť, aby boli do indexu zaradené. Predovšetkým musia zahraničným investorom zaručiť voľný prístup na domáce akciové trhy. Krajina zahrnutá do indexu znamená, že na jej vnútroštátny trh s akciami bude prúdiť obrovské množstvo kapitálu takmer automaticky. Výsledkom je, že MSCI a konkurenčné indexy ostatných troch veľkých poskytovateľov teraz efektívne riadia globálne investičné toky.

Napríklad, keď sa nedávno pridala Saudská Arábia na zoznam kvalifikovaných krajín pre tieto indexy, predpovedalo sa, že to spôsobí prílev na saudskoarabský akciový trh až do výšky 40 miliárd USD. A keď Saudi Aramco, najväčší svetový producent ropy, vlani vstúpil na burzu, bolo tými istými troma poskytovateľmi indexov okamžite zaradené do  ich indexov rozvíjajúcich sa trhov. Milióny investorov na celom svete teraz nevedomky vlastnia akcie tejto kontroverznej spoločnosti. Buď prostredníctvom indexových fondov rozvíjajúcich sa trhov alebo dôchodkových fondov. Keď v roku 2018 pridali Čínu do hlavných indexov rozvíjajúcich sa trhov, údajne po silnom lobovaní Pekingu, očakávalo sa, že príliv kapitálu bude rádovo väčší. Odhadovalo sa, že dlhodobo by do čínskych akcií malo byť naliatych až 400 miliárd USD.
 
Príjmy troch dominantných poskytovateľov indexov pochádzajú najmä z fondov replikujúcich ich indexy, pretože za privilégium musia platiť licenčné poplatky. Za rok 2019 MSCI vykázala rekordné príjmy a uviedla, že aktíva sledujúce jeho indexy boli na historicky najvyšších hodnotách.

Pravdepodobne najdôležitejší aspekt súkromnej autority pre budúcnosť našej planéty sa týka toho, ako korporácie pristupujú k zmene podnebia. Spoločnosť BlackRock nedávno vyhlásila, že sa zbaví firiem, ktoré vytvárajú viac ako 25 % svojich príjmov z uhlia. Toto sa však týka iba aktívne spravovaných fondov spoločnosti BlackRock, väčšina jej fondov sleduje indexy hlavných poskytovateľov, takže budú aj naďalej investovať do uhlia, až kým poskytovatelia tieto spoločnosti zo svojich indexov nevyradia.

Podobne BlackRock, Vanguard a State Street nedávno oznámili, že navýšia takzvané ESG fondy, ktoré podľa kritérií životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia vylučujú firmy s najhoršími výsledkami. Poskytovatelia indexov tieto kritériá stále viac definujú pomocou proprietárnych metodík. Ako uviedol The Economist, poskytovatelia sa často rozhodujú, ktoré spoločnosti zahrnú, na základe toho, či podnikajú udržateľným spôsobom, a nie za základe toho, v akej oblasti podnikajú. Napríklad Saudi Aramco produkuje málo emisií, je to „udržateľná“ ropná spoločnosť, ale stále je to ropná spoločnosť. Väčšina indexov ESG zahŕňa vedúcich predstaviteľov odvetvia v každom sektore a vylučuje firmy s najhoršími výsledkami bez ohľadu na odvetvie. Preto veľa fondov ESG stále značne investuje do leteckých, ropných a ťažobných spoločností. Nie je tiež celkom jednoznačné ako sa daná firma v rebríčku kvalifikuje. Napríklad americká banka Wells Fargo je v prvej tretine u jedného z poskytovateľov indexov, zatiaľ čo u druhého patrí k najhorším 5 %.

Stručne povedané, táto úzko prepojená skupina troch obrovských manažérov pasívnych fondov a troch hlavných poskytovateľov indexov, do značnej miery určuje, ako korporácie pristupujú ku klimatickým zmenám. Svet nevenuje pozornosť rozhodnutiam, ktoré robia, a navyše tieto rozhodnutia sú aj celkom sporné. Ak sa má svet skutočne vyrovnať s globálnou klimatickou krízou, túto konšteláciu je potrebné oveľa podrobnejšie preskúmať zo strany regulačných orgánov, výskumných pracovníkov aj širokej verejnosti.

Súvisiace články

Aktuálne správy