Éra absurdnosti: Vyvolá koronavírus kolaps finančných aktív?

, GoldMoney;Guggenheim Investments Foto: SITA/AP

Koronavírus spolu s poklesom v globálnom úverovom cykle. Kombinácia, ktorá môže mať katastrofálne následky. Predĺžená expanzívna fáza úverového cyklu a protekcionizmu v obchode, viedli ku krachu na Wall Street v rokoch 1929-32. Dnes máme nielen podobnú dynamiku úverového cyklu a obchodu, ale aj nadhodnotené ceny akcií a dlhopisov.

Wuchanský koronavírus plní titulné stránky novín, napriek neustálemu upokojovaniu, nástup epidémie je výrazne prudší než v prípade SARSu z rokov 2002 a 2003. O koronavíruse, alebo COVID-19, zatiaľ vieme len veľmi málo. Zatiaľ čo miera úmrtnosti by podľa očakávania analytikov mala dosiahnuť úroveň okolo 3,5 – 4 % infikovaných, šírenie vírusu je pravdepodobne oveľa vážnejšie.

Čínske továrne dodávajú svetu nielen spotrebný tovar, ale sú aj neoddeliteľnou súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov. Spoločnosť Hyundai v Južnej Kórei už bola nútená zatvoriť všetky svoje továrne kvôli nedostatku čínskych komponentov a podobné ťažkosti sa prejavili aj u výrobcov automobilov po celom svete. Nútená prestávka vo výrobe má dopad na čínsku ekonomiku, čím dlhšia bude, tým väčší. Je stále ťažšie odhadnúť, kedy, ak vôbec, sa vráti do normálu z minulosti. Prerušenie dodávateľských reťazcov napojených na USA aj Európu sa pritom ešte len prejaví. Aj keby nakoniec nedošlo ku globálnej pandémii, predpokladať, že sa tieto výpady vyrieši bez dopadov na svetové hospodárstvo, je iracionálne. Vývoj HDP Číny by sa mohol v prvom štvrťroku preklopiť z +6 % v štvrtom štvrťroku 2019 až na -6 %. Do globálneho rastu by sa to mohlo prejaviť poklesom až o 200 bázických bodov. Vplyv na firemné zisky a vytváranie cash flow bude dramatický, v prípade ropy a cien energií to môže byť extrémne. Ak by ťažba ropy zostala na súčasných úrovniach (nadprodukcia zhruba milión barelov denne), môže pokles dopytu viesť až k pádu ceny na 25 USD za barel. A k tomu ešte možno pripísať možnosť, že Čína s dátami o nakazených manipuluje a nehovorí celú pravdu.

Čínska skúsenosť by sa mohla ľahko zopakovať aj inde vo svete. V takom prípade pri zatvorení tovární a izolácii ľudí, by sme zažili tú najhlbšiu globálnu ekonomickú krízu od stredoveku, keď Európu spustošil mor.

Bolo by asi nespravodlivé obviňovať zo súčasných finančných ekonomických udalostí koronavírus, ale keďže finančné trhy už sú na pokraji systémovej a hospodárskej krízy, načasovanie koronavírusu by mohlo pôsobiť ako spúšťač globálneho finančného a hospodárskeho kolapsu.

Investori pri honbe za ziskom nehľadia na ceny. Na dlhopisovom trhu emitenti vydávajú bondy ostošesť a znižujú úroky prakticky každý deň, aj tak sa ale ich ponuky stretávajú s niekoľkonásobným dopytom. To všetko je podporované likviditou od centrálnych bánk, kvalita dlhopisov hrá druhoradú úlohu. Svoj význam má tiež trh s ETF, v rámci ktorých sa obchodujú často aj bondy, ktoré by samostatne možno svoju nekvalitou vzbudili viac pozornosti. "Priemerný výnos dlhopisu s ratingom BBB sa pohybuje okolo 2,9 %, 10-ročný dlhopis jednej spoločnosti v zdravotníckom sektore s ratingom BB pri emisii vyniesol 3,5 % a vysoký dopyt viedol k zvýšeniu objemu z jednej miliardy na 1,7 miliardy USD," ilustruje súčasnú náladu na trhu Scott Minerd zo spoločnosti Guggenheim.

Finančné aktíva sa časom priblížili k historicky najvyšším hodnotám. Hoci výnosy dlhopisov sú potláčané voľne dostupnými peniazmi, zdá sa, že hospodárski aktéri dávajú prednosť tomu, aby namiesto bankových vkladov držali akcie, vzhľadom k relatívnemu riziku. Krivka úverového cyklu by mala klesnúť. Dynamika naznačuje, že by to mohlo byť horšie ako v prípade Lehman Brothers, tentoraz banky nahromadili znepokojujúce úrovne nevyžiadaného dlhu priamo a nepriamo prostredníctvom zabezpečených úverových záväzkov. Peňažné trhy sú ťažko skúšané likviditou. Centrálne banky trhy zaplavujú novými peniazmi ešte predtým, ako nastala systémová kríza. Navyše nové peniaze od centrálnej banky ďalej zvyšujú hodnoty finančných aktív.

Tu treba pripomenúť, že úverový cyklus je prejavom psychológie bankovníctva v zmenách dostupnosti úverov. Týka sa troch rôznych klasifikácií dopytu po úveroch: nefinančná ekonomika, špekulanti (najmä veľké hedžové fondy) a vlády.

Komentár finančných odborníkov sa takmer výlučne týka nefinančnej ekonomiky, pričom menová politika sa oficiálne zameriava na spotrebiteľské ceny a zamestnanosť. Súčasťou toho je aj podpora bánk pri poskytovaní pôžičiek. Vytvorením umelého boomu sa banky neustále presviedčajú, že by mali zvýšiť objem poskytovaných pôžičiek za znížené sadzby, čo vedie k nesprávnemu prideleniu kapitálových zdrojov. Ceny spotrebného tovaru potom začínajú rásť a úrokové sadzby s nimi narúšajú základ podnikania. Z dôvodu zvýšeného úverového rizika banky začínajú obmedzovať rozširovanie bankového úveru, čo ešte viac zvyšuje úverové riziko. Banky začínajú panikáriť, sťahujú revolvingové úverové nástroje a následne vedú ekonomiku do prepadu.

Toto je stručné zhrnutie klasického úverového cyklu, ale dnes to vyzerá trochu inak. Namiesto bankového úveru, ktorý sa prevažne využíva na výrobu, ho čoraz viac využívajú finanční sprostredkovatelia, ktorí požičiavajú spotrebiteľom. Spotrebitelia navyše znížili svoju odloženú spotrebu vo forme úspor, ktoré boli v minulosti neoddeliteľnou súčasťou fungovania úverového cyklu. A napriek propagande centrálnej banky, ktorá sa zaujíma predovšetkým o nefinančné hospodárstvo, sa tento sektor postupne zmenšoval v porovnaní s potrebami financovania finančných špekulácií s cieľom udržať hodnoty aktív a udržať pôžičky vlády.

V mnohých vyspelých ekonomikách sa dnes úspory, s výnimkou ekonomických a dôchodkových fondov, prakticky vytratili. Väčšina spotrebiteľov v súčasnosti žije vo vzťahu k svojim súčasným výdavkom od výplaty ku výplate a stále je v dlhu. Prevažne na úkor obyčajných ľudí sa bohatstvo a skutočný príjem čoraz častejšie prenášali z produktívnych jednotlivcov na vlády, banky a ich zvýhodnených dlžníkov prostredníctvom peňažného znehodnotenia.

Každý úverový cyklus spotrebiteľov ešte viac ochudobňuje, pretože ich zárobky a klesajúce úspory sa neustále znižujú s neustále sa zvyšujúcim menovým poklesom. Po prekrútení štatistík si vlády v USA, Spojenom kráľovstve a niektoré z EÚ v súčasnosti myslia, že sa môžu zbaviť všetkej fiškálnej neistoty. Myslia si, že môžu financovať rozpočtové deficity, verejné investičné projekty a dokonca aj projekty v oblasti trvalo udržateľnej energetiky, ktoré majú len inflačné prostriedky, a to iba s obmedzenými dôsledkami na kúpnu silu meny. Je to samozrejme klam, ktorý je v súlade s psychológiou konca cyklu.

Realita je taká, že vládne výdavky sú mimo kontroly. Čisté súčasné hodnoty budúcich záväzkov v oblasti blahobytu sa prejavia vo forme krátkodobých záväzkov. Vlády sú financované rozširovaním súvah ich centrálnych bánk. Jedinou vecou, ​​ktorá vedie k tejto ilúzii, sú činnosti špekulatívnych hedžových fondov, ktoré priamo a nepriamo vedú k neustále sa zvyšujúcim hodnotám finančných aktív.

Keďže ECB znížila svoje úrokové sadzby pod nulovú hranicu, viedlo to k nesmierne výnosnému obchodu. Špekulanti si mohli požičať eurá s takmer nulovými úrokovými sadzbami na nákup štátnych pokladničných poukážok USA a dokonca aj dlhopisov s výplatou kupónov.

Koronavírus môže byť tým, čo nakoniec spôsobí spľasnutie bubliny, aj keď katastrofa nemusí prísť hneď. "Nakoniec to skončí zle. Počas svojej kariéry som nevidel nič tak šialeného ako to, čo sa deje dnes. Pritom to bolo dosť bláznivé v roku 2006, aj v roku 1997, kedy spready pri dlhopisoch s vysokým výnosom klesli na 239 bázických bodov, načo vzrástli až na svoje maximum 1 036 bázických bodov v roku 2002. Buď vstupujeme do novej paradigmy, alebo sa miera špekulácie na trhoch vymkla kontrole. Prikláňam sa skôr k druhej možnosti. V minulosti som uviedol, že sme v období hlúposti, ale teraz sa musím opraviť – žijeme v ére absurdnosti," uzatvára Scott Minerd.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy