oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Rôzni analytici tvrdia, že centrálne banky sa potrebujú ubezpečiť, že prijímajú správne kroky v čase, keď mnohí majú pochybnosti o účinnosti ich politických nástrojov. Svoje politiky upravujú na základe toho, čo prinesie verejná konzultácia.
Centrálne banky sa usilujú posilniť svoju popularitu po globálnej finančnej kríze. Skúšajú to spôsobom, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo zmeniť spôsob ich fungovania.
Európska centrálna banka (ECB) sa prvýkrát rozhodne načúvať verejnosti budúci mesiac v Bruseli. Prezidentka Christine Lagardová je pripravená diskutovať s európskymi občanmi o úlohe centrálnej banky v regióne 19 krajín. ECB však nie je prvou významnou centrálnou bankou, ktorá takéto podujatia organizuje. Federálny rezervný systém USA na konci roka 2018 oznámil, že bude revidovať svoju prácu, a oznámil niekoľko podujatí „Fed Listens“ po celej krajine. Výsledky by mali byť odhalené v prvej polovici roku 2020.
„ECB jednoducho napodobňuje Fed a obaja uskutočňujú verejné konzultácie, pretože sa cítia neistí, pretože sa zdá, že ich nástroje stratili silu“, povedal Daniel Gros, riaditeľ bruselského think-tanku CEPS.
Viacerí analytici tvrdia, že centrálne banky sa púšťajú do týchto krokov z dôvodu, že sa potrebujú ubezpečiť o tom, čo robia, v čase, keď mnohí majú pochybnosti o účinnosti ich nástrojov. „Dúfajú, že sa v niektorých krajinách napravia nezhody medzi ECB a širokou verejnosťou, to je značná časť očakávaní, ktoré majú tieto stretnutia naplniť,“ povedal pre CNBC Florian Hense, ekonóm banky Berenberg.
V dôsledku globálnej finančnej krízy prešli obe hlavné centrálne banky obrovskou zmenou. Boli nútené rozšíriť svoje súvahy a oznámili netradičné opatrenia na podporu svojich ekonomík. Globálna finančná komunita sa však teraz pýta, či už obe centrálne banky nedosiahli svoje limity.
Medzinárodný menový fond v novembri uviedol, že „obavy z rozšírených aktivít centrálnych bánk viedli k skepticizmu, pokiaľ ide o nevyhnutnosť alebo primeraný stupeň nezávislosti centrálnych bánk.“ Zároveň sa zdá, že široká verejnosť do značnej miery nevie nič o práci, ktorú tieto banky robia.
„Nový „komunikačný prístup“ sa rodí z vedomia, že počas krízy a po nej sa centrálne banky dostali na hranice svojich právomocí a zodpovedností a musia preukázať, že hoci skutočne prechádzajú novým vývojom, zostávajú verné svojej hlavnej úlohe,“ informoval Francesco Papadia z think-tanku Bruegel.
Hlavným mandátom ECB je zabezpečiť stabilné ceny v eurozóne. Fed okrem cenovej stability monitoruje aj pracovný trh v USA. Prezidentka ECB Christine Lagardová minulý týždeň v Európskom parlamente uviedla, že cieľom verejných podujatí je „počuť priamo od civilných organizácií a od ľudí, na čom im najviac záleží, či je to rastúce nájomné a ceny nehnuteľností, neistota v zamestnaní alebo zmena podnebia."
Otázkou je, či tieto nové komunikačné snahy nakoniec zmenia spôsob fungovania centrálnych bánk. ECB a Fed môžu prispôsobiť svoje politiky v závislosti od toho, ako prebieha verejná konzultácia. „Ak bude pokus osloviť širšie publikum úspešný a toto publikum odpovie na tento pokus presvedčivejšou podporou centrálnych bánk, môžeme očakávať, že budú aj naďalej odvážne sledovať svoj cieľ," uviedol Papadia. „Ak to tak nebude, mohla by nasledovať určitá opatrnosť."
Florian Hense si myslí, že ECB by mohla pristúpiť k zmene spôsobu výpočtu cien a/alebo prispôsobiť svoj inflačný cieľ z hodnoty „blízko, ale pod 2 %“ na rozpätie od 1,5 do 2,5 %. „Je ťažké si predstaviť, že sa vôbec nič nezmení," uviedol Erik Jones, profesor na Johns Hopkins University. Dodal však, že že je nepravdepodobné, že by akákoľvek z potenciálnych zmien bola výraznejšia.
