Ekonomický rast nás môže zhodiť do priepasti

Diskusia 4  
Ekonomický rast nás môže zhodiť do priepasti
Zdroj: Advancing Time
Foto: getty images


8. 2. 2020 - Cesta vpred nás nemusí vždy viesť tam, kam by sme chceli ísť. Ako krajina a spoločnosť nemáme vždy svoj osud o vlastných rukách. Skôr máme tendenciu uveriť, že naša vláda a spoločnosť urobia správne rozhodnutia. Bohužiaľ, náš ekonomický a finančný systém bol vytvorený tak, aby náš osud bol v rukách tých, ktorí sa o nás ako jednotlivcov často nestarajú.

V minulosti ľudia lovili tak, že svoju korisť nahnali na kraj strmého útesu. V strachu nakoniec z neho skočila. Tento obraz je v niektorých ohľadoch analógiou s osudom tých, ktorí v očakávaní dobrovoľne vložili svoje bohatstvo do rúk iných. V našej modernej kultúre sme často ako jednotlivci ďaleko vzdialení od bohatstva, ktoré sme nazhromaždili. Kedysi sa ľudia obklopovali hmotnými statkami, skladovali bohatstvo, ale dnes je to menej bežné. Dnes veľká časť našich úspor plynie do papierových alebo digitálnych sľubov, ako sú akcie alebo dôchodkové plány. Čím vzdialenejšie sú od nás naše peniaze, tým menšiu kontrolu nad ním máme. Niektorí ľudia si odvádzajú značnú časť svojej mzdy na dôchodok iba s prísľubom, že sa tieto peniaze zhodnotia, s návratnosťou o niekoľko desaťročí. Títo ľudia sú veľmi zraniteľní, stále je tu totiž možnosť, že im peniaze zmiznú.

Odli v a príliv likvidity je súčasťou hospodárstva. V prípade politík, ktoré sústredili príliš veľké bohatstvo na akciové trhy, môže negatívny efekt zasiahnuť všetky segmenty hospodárstva a finančného sektora. Prirodzené zákony ekonómie totiž hovoria o tom, že v určitom okamihu je vhodnejšie nafúknuť bublinu, ktorá so sebou nesie ničivé vedľajšie účinky. Nedostaneme na výber, najpravdepodobnejšie bude všeobecný smer, ktorým sa budeme uberať, diktovaný udalosťami, ktoré nemáme pod kontrolu. Možnosť vypuknutia globálnej pandémie je len jedným z príkladov.

Ekonomický rast nás môže zhodiť do priepasti

V modernej histórii došlo k explózii nerovnosti. Mnoho ľudí však verí, že sme sa nikdy nemali lepšie. Otázka znie, lepšie pre koho? Po očistení o infláciu zaznamenalo mnoho domácností v poslednom desaťročí pokles čistého príjmu. Bohatí a mocní si ukrajujú stále väčšiu časť ekonomického koláča. Ide o problém, ktorý musí spoločnosť riešiť v tej či onej podobe.

Čerstvým príkladom pochybností o zdravom trhu je ocenenie firmy Tesla ako druhého najcennejšieho výrobcu automobilov na tejto planéte. Nedávno Tesla posunula svoju trhovú hodnotu na viac ako 85 miliárd dolárov, čím sa stalo najcennejšou americkou automobilkou v histórii, cennejšou ako Ford a GM dohromady. Je potrebné poznamenať, že Tesla za svoju históriu nikdy nevyrobila ročne 400 000 automobilov. Napriek tomu v priebehu niekoľkých dní hodnota spoločnosti Tesla opäť vyskočila,  na viac ako 100 miliárd dolárov, čím preskočila druhú najcennejšiu automobilku na svete, spoločnosť VW, ktorá v minulom roku predala viac ako 10 miliónov vozidiel. Teraz je pred ňou už len Toyota.

Všetky peniaze a úvery, ktoré uvoľňujú centrálne banky, sú ekvivalentom tlačených žetónov a ich umiestnenia na digitálne účty. Nemusia nevyhnutne vytvárať skutočné bohatstvo. Je to zvláštne, že to svet časom uznal a prijal. Ale viera v nefunkčný alebo zle navrhnutý systém neznamená, že dokáže plniť  svoju želanú úlohu. Ako dlho dokážeme tieto nedostatky ignorovať, kým sa nám to vráti v podobe nečakaných dopadov, je otázne. Semeno finančného kolapsu už naklíčilo. Je to vidieť na rastúcom dlhu, verejnom aj súkromnom, ako aj na dôchodkových plánoch, ktoré sú výrazne nedostatočne financované.

Máme za sebou výsledkovú sezónu firiem, štvrťročné výsledky neraz predstihli očakávania.  Medializované správy hovoria o tom, že bola lepšia ako si myslíme. Vývoj diktuje čoraz vyššiu rýchlosť, už máme kvôli nej stále menej vecí pod kontrolou. Nikto už nemá čas predvídať, kedy sa ekonomika vykoľají . Nachádzame sa v nezmapovaných vodách, opatrnosť je preto nevyhnutná.