oPeniazoch.sk, zerohedge Foto: getty images;SITA/AP
Zavedenie digitálnej meny je neoddeliteľnou súčasťou plánov centrálnych bánk v nasledujúcom desaťročí. Je známe, že globálni plánovači chcú „resetovať“ súčasný finančný systém a nahradiť ho novým, podporeným nehmotným majetkom. Globálne elity to označujú buď ako vzostup štvrtej priemyselnej revolúcie alebo ako „nový svetový poriadok“ financií.
Starostlivo vopred naplánovaná agenda sa javí ako nevinný vývoj technológií. Je to podvod, ktorý možno napadnúť pomocou vyhlásení vydaných centrálnymi bankami.
V novembri 2019 Johannes Beermann, člen nemeckej Bundesbank zodpovednej za správu hotovosti, predniesol v Číne prejav s názvom „Peňažné prostriedky a digitálne meny z pohľadu centrálnej banky.“ Beermann potvrdil, že hotovostný obeh v Nemecku stúpa, pričom Bundesbank je za vydaním viac ako polovice celkovej hodnoty eurobankoviek, ktoré sú v súčasnosti v obehu. „V obehu môže byť menej peňazí,“ povedal Beermann, „ale sme ďaleko od bezhotovostnej spoločnosti.“ Beermann ďalej tvrdil, že nové spôsoby platby „majú tendenciu vyvíjať sa postupne“ a že „prechod k spoločnosti s menším objemom hotovosti musí byť ťahaný užívateľom, a nie dodávateľom.“ Aj keď Nemci vo veľkej miere využívajú hotovosť, nezabránilo to Bundesbank hovoriť o možnosti, že centrálna banka v budúcnosti nahradí hotovosť digitálnou menou. Bundesbank je aj naďalej v štádiu sledovania blockchainu a technológiu označuje za „sľubnú“, pričom „centrálne banky sú pre ňu v zásade otvorené“. „Transformácia“ platobného prostredia je teda v procese.
Ako ďalej Beermann uviedol, problém digitálnej meny centrálnej banky priniesol do popredia debaty o Libre, nového globálneho platobného systému navrhovaného spoločnosťou Facebook, ktorá by bola postavená na technológii blockchain. Libra podnietila diskusie o potrebe „paneurópskeho riešenia digitálnych platieb“. Doteraz bola Libra kriticky vnímaná predstaviteľmi centrálnych bánk, ale významnejšiu úlohu začala hrať po tom, čo bola centrálnym bankám poskytnutá platforma na formovanie príbehu o budúcnosti peňazí. V blízkej budúcnosti však verejná emisia digitálnej meny centrálnej banky nie je na programe dňa. „Mali by sme ísť o krok za krokom,“ varoval Beermann, ktorý je presvedčený, že hotovosť „bude v eurozóne naďalej veľmi obľúbená“.
Po Beermannovom prejave nasledoval Benoit Coeure, ktorý sa ešte ten mesiac vzdal funkcie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, aby sa postavil na čelo iniciatívy Inovácie BIS 2025 Medzinárodnej banky pre zúčtovanie. Pri diskusii o „európskej stratégii“ pre „zajtrajšie maloobchodné platby“ sa Coeure venoval téme digitálnej meny centrálnej banky a platobným systémom. Rovnako ako Beermann zdôraznil potrebu „paneurópskeho trhu riadeného riešenia“, ktoré presahuje národné hranice a stáva sa akceptovaným štandardom na celom európskom kontinente.
Ako sme však od globálnych plánovačov očakávali, ambície v tomto rozsahu sa postupne zvyšujú. To je pravdepodobne dôvod, prečo Coeure poznamenal, že „globálne prijatie by malo byť dlhodobým cieľom.“
Podľa Coeurea bude ECB naďalej monitorovať, ako nové technológie menia platobné správanie v eurozóne. Je to predovšetkým reakcia na pokles dopytu po fyzických peniazoch. Kľúčovým bolo vyhlásenie, že implementácia digitálnej meny centrálnej banky by zabezpečila, že „občania budú môcť naďalej používať peniaze centrálnej banky, aj keď sa už hotovosť nepoužíva.“
V tomto kontexte predstava, že centrálne banky sú proti digitálnej mene a vnímajú ju ako hrozbu pre svoju nadvládu, nedáva zmysel. S hotovosťou sa spája anonymita neschopnosť sledovať ekonomické správanie sa jednotlivcov. Centrálne banky chcú, aby sa každý občan stal úplne závislým na digitalizovanom systéme pod kontrolou bankových elít. Napríklad rast bezkontaktných platobných technológií je len jedným z prvkov, ktorý im v tomto úsilí veľmi pomohol.
Ďalší výraznejší prejav v oblasti digitálnej meny, pochádza od guvernéra Bank of France. Francois Villeroy de Galhau v decembri minulého roka hovoril o „nových hráčoch“ v oblasti platieb a o tom, ako prevzali iniciatívu na transformáciu platobného priemyslu. De Galhau to považuje za výzvu pre banky a potenciálne dokonca za „hrozbu pre európsku suverenitu“, ak títo aktéri sídlia mimo Európy (najmä v Číne). Galhau navrhol dvojitú reakciu na túto „hrozbu“. Po prvé, centrálne banky by mali zvýšiť rýchlosť nových platobných riešení a po druhé by mali zvážiť realizovateľnosť zavedenia digitálnej meny centrálnej banky. „Najprv musíme využiť príležitosti, ktoré ponúka digitálna revolúcia, aby sme vyvinuli skutočné celoeurópske riešenie platieb,“ povedal de Galhau. „My ako centrálne banky musíme a chceme prijať túto výzvu na inováciu v čase, keď sa súkromné iniciatívy – najmä platby medzi finančnými hráčmi – a technológie zrýchľujú a zvyšuje sa verejný a politický dopyt.“ Tento postoj je presne v súlade s postojmi Johannesa Beermanna a Benoita Coeurea a posilňuje koordinovanú povahu komunikácie centrálnych bánk.
Inovácie súkromných vývojárov nie sú ani tak hrozbou, ako skôr príležitosťou pre centrálne banky, preto sa Fed a Bank of England zaoberajú reformou svojich platobných systémov. Kým súkromný sektor stojí na čele technologickej stránky, centrálne banky postupujú ako strážcovia v oblastiach, ako je pokrytie a regulácia. V konečnom dôsledku určia, kto získa prístup k novej generácii platobných systémov a kto nie, prostredníctvom nových regulačných požiadaviek.
Ani v roku 2020 sa digitálne meny centrálnych bánk nevytrácajú z hľadáčika bankárov. Vo Francúzsku chce de Galhau v nasledujúcich mesiacoch experimentovať s technológiou, aby „preskúmal možnosti e-eura“. Francúzska banka sa zúčastní aj Innovation Hub-u, ktorý organizuje BIS a bude ho viesť Benoit Coeure. BIS je v popredí agendy v oblasti digitálnych mien centrálnych bánk.
A ako banky začnú experimentovať? Na dvoch úrovniach – veľkoobchod a maloobchod. Veľkoobchod sa vzťahuje na platby uskutočňované výlučne medzi spoločnosťami finančného sektora, zatiaľ čo variant maloobchodu by bol určený na všeobecnú spotrebu verejnosti. De Galhau sa domnieva, že rýchlejší postup pri vydávaní aspoň veľkoobchodnej digitálnej meny centrálnou bankou by pomohol vychytať nedostatky skôr, ako by sa pristúpilo k úplnému uvoľneniu a zrušeniu fyzických peňazí.
Koncom roka 2019 Mark Carney na rozlúčkovej večeri na počesť Benoita Coeurea hovoril o nevyhnutnosti spolupráce centrálnych bánk a súkromných inovátorov pri budovaní nového finančného systému. Cieľom je poskytnúť najlepšiu platobnú infraštruktúru, ktorá umožňuje súkromným inovátorom poskytovať platobné produkty a služby, ktoré občania potrebujú. Infraštruktúra je samozrejme riadená systémom centrálneho bankovníctva. Z pohľadu Bank of England plánujú „povoliť novým účastníkom prístup k rovnakým zdrojom ako majú etablované subjekty. Centrálne banky sa snažia všetkých presvedčiť, že inovácie v oblasti platieb povedú k väčšej konkurencii a rastu decentralizovanej siete prevádzkovateľov. Ak sa však pozrieme, ako je globálny priemysel úzko monopolizovaný hŕstkou korporácií, objavujú sa pochybnosti o možnej decentralizácii digitálnej meny. Naznačuje to, ako vývojári a predstavitelia centrálnych bánk hovorili o povolených a nepovolených systémoch blockchainu. Vývojári Libry chcú používať povolenú sieť, čo znamená, že prístup k nej bude obmedzený. Na opačnej strane je dnes bitcoin, ktorý používa nepovolený blockchain. Toto je jeden z dôvodov, prečo centrálne banky označujú bitcoin ako nestabilné aktívum a ako riziko pre finančnú stabilitu. Ale zatiaľ sami chcú používať technológiu, na ktorej bitcoin funguje.
Tento rok už padli vyhlásenia o perspektíve digitálnej meny z úst prezidenta Bundesbank Jensa Weidmanna a guvernérky ECB Christine Lagardeovej. Popri rozruchu okolo libry Facebooku sa Weidmann opýtal, či by ECB nemala zvážiť vlastnú digitálnu menu. Súkromné inovácie, ako je Libra, predstavujú hrozbu pre finančný systém z dôvodu nedostatočného regulačného dohľadu. To vyvolalo pocit nedôvery pri súkromných inováciách. Je dôležité si uvedomiť, keď budú banky pripravené na zavedenie vlastnej digitálnej meny, budú chcieť, aby to bolo v prostredí, v ktorom ľudia čoraz viac hľadajú globálne inštitúcie, aby zabezpečili stabilitu v nestabilnom finančnom systéme.
Rovnako ako v prípade ostatných predstaviteľov centrálnej banky sa Weidmann zaviazal, že banky budú „poskytovať hotovosť, pokiaľ si to budú občania želať.“ Ale keďže možnosti digitálnych platieb budú stále pohodlnejšie a používanie hotovosti klesá, občania prehliadnu zjavné nebezpečenstvo zverenia ich životné aktíva do digitálnej siete. Inovácie v oblasti platieb napredujú v reakcii na naliehavý dopyt po rýchlejších a lacnejších platbách, najmä cezhraničných. Eurosystém vo všeobecnosti, a najmä ECB, chcú v tejto oblasti zohrávať aktívnu úlohu, a nielen sa prizerať na meniaci sa svet.
Ak si vezmeme všetky vyhlásenia a komentáre, dá sa povedať, že centrálne banky sú viac ako pripravené na digitálnu revolúciu. Predovšetkým preto, že sú hlavnými architektmi, ktorí stoja za jej vznikom.
