ECB by v rámci strategickej revízie mala prehodnotiť záporný úrok

, TASR Foto: TASR/AP

Európska centrálna banka (ECB) by mala prehodnotiť svoje záporné úrokové sadzby, pretože zvyšujú nerovnosť a poškodzujú spoločnosť. Vyhlásil to vo štvrtok generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing.


Podľa Sewinga záporné sadzby poškodili veriteľov. Vyzval ECB, aby využila svoju nadchádzajúcu strategickú revíziu ako príležitosť na ukončenie politiky záporných úrokov, ktorá bola kedysi nevyhnutná, ale teraz spôsobuje viac škody ako úžitku.
ECB už dlho vyberá úroky od bánk, ktoré si chcú u nej cez noc uložiť peniaze. Dokonca ponecháva dvere otvorené pre ďalšie škrty, keďže hospodársky rast eurozóny klesá a inflácia zostáva pod jej cieľom.
„Osobne si myslím, že ECB prešvihla čas odchodu (od záporných úrokov),“ vyhlásil Sewing, šéf najväčšej nemeckej banky, počas výročného zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose.

„Pretože v určitom okamihu musíte opustiť túto časť záporných úrokových mier, a my sme v bode, keď je menová politika na hranici svojich možností,“ dodal. Argumentoval pritom, že záporné úroky prinášajú ľuďom viac strát ako úžitku.

„Rozdiel medzi tými, ktorí využívajú tento druh menovej politiky, a tými, ktorí z nich nemajú žiadny úžitok a vlastne strácajú peniaze, je stále väčší a väčší.“

ECB zase argumentuje, že mimoriadne nízke náklady na úvery a záporné úroky podnecujú komerčné banky, aby poskytovali viac pôžičiek firmám a domácnostiam, vďaka čomu dosiahla zamestnanosť v regióne rekordné maximum, čo prospieva ekonomike.

ECB vo štvrtok na svojom zasadaní odštartuje ročnú revíziu svojej politiky, ale neočakáva sa, že ju zmení už v tomto roku.

"Neočakávam, že by sa z krátkodobého hľadiska dosiahol úplný obrat," zhodnotil Sewing revíziu.

Napriek všetkým snahám bývalého prezidenta ECB Maria Draghiho sa inflácia v eurozóne stále pohybuje pod 2-percentnou cieľovou úrovňou banky.

Prvá strategická revízia centrálnej banky od roku 2003 bude analyzovať, prečo to tak je, a či sa tento cieľ alebo spôsob, ako sa počíta, musí zmeniť.

Zároveň vo finančnom sektore prebiehajú štrukturálne zmeny ako napríklad digitalizácia, ktoré majú masívny vplyv na cenové právomoci. Nezanedbateľný je aj vplyv starnutia, globalizácie a rast sektora služieb. Všetky uvedené faktory majú skôr tlmiaci účinok na infláciu, pripomínajú experti.

Existujú rôzne scenáre, s ktorými by ECB mohla prísť po strategickom preskúmaní a ktoré by mohli ovplyvniť jej politiku.

Podľa niektorých, ak by ECB v súlade s americkým Fedom a britskou BoE (Bank of England) zostala pri doterajšom 2-percentnom inflačnom cieli, banky by sa pravdepodobne tak skoro nedočkali zvýšenia úrokovej sadzby. Ale ak by ECB prijala flexibilný cieľový rozsah od 1,5 % do 2,5 % , mohla by sprísniť svoju menovú politiku skôr.

Súvisiace články

Aktuálne správy