Peniaze sa zjesť nedajú

, AIER Foto:getty images

Filmy a umenie odrážajú aspekty bežného ľudského života a len málokedy niektoré z týchto tvorivých diel prezentuje nejaké hlboké ekonomické ponaučenie.

Posledný hobbitovský film Bitka piatich armád sa odohráva vo fiktívnom fantasy svete sústredenom  okolo pohoria Erebor. Vedľa hory sa rozprestiera veľké studené jazero, na ktorom vyrástla osada niekoľkých tisíc obyvateľov žijúca pod mimoriadne bezcitným kráľom. Kedysi, ešte pod vládou trpasličích kráľovstiev, obchod v tomto regióne prekvital a zabezpečoval oveľa vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov jazerného mesta. Bolo to vďaka surovine, ktorú trpaslíci vykopali z hlbín Ereboru. Michael Noer z Forbesu odhadol bohatstvo na približne 62 miliárd dolárov, čo je dosť na to, aby ste sa dostali medzi siedmich najbohatších ľudí na svete. Možno je otázne, podľa akého kurzu Noer prerátal svoj odhad, ale podstata je niekde inde. Na jednom mieste je sústredené veľké množstvo  zlata.

V predchádzajúcom filme vyhnal trpaslíkov a na tomto obrovskom poklade sa usadil nebezpečný drak. Podarilo sa ho premôcť a nesmierny poklad sa teraz snaží uchrániť pred škriatkami a ľuďmi tucet trpaslíkov. "Prišiel som získať späť niečo, čo je moje," hovorí elegantný vodca škriatkov Thranduil ako ospravedlnenie za to, že sa jeho horda vojakov obsadila vstup do Ereboru. Všetci túžia po „bohatstve“ hory, ale nikto sa nepýta, na čo by im bolo. Keď drak zničil celú ľudskú usadlosť a väčšinu kapitálu zapojeného do základných výrobných línií, pomocou pokladu vo forme zlata už niet čo kupovať.

Je pravda, že existujú ďalšie krajiny, civilizácie, v ktorých je pravdepodobne zlato cennou komoditou a prijateľným spôsobom platby za jedlo, prístrešie, hospodárske zvieratá a iné veci potrebné na prežitie, to si však vyžaduje, aby sa fyzicky dostalo  hoci aj malé množstvo zlata na tieto trhy a nakúpené predmety k ľuďom. To sa ale zdá úplne nemožné vzhľadom na horskú nehostinnú oblasť, v ktorej sa príbeh odohráva.

Hľadať ekonomické zmýšľanie v rozhodnutí človeka pochodovať smerom k Ereboru a získať časť pokladu potom, čo prišiel o svoj domov, vybavenie, rybárske siete a člny, nemá vôbec žiaden zmysel. Hora samozrejme obsahuje nekonečné množstvo zlata, ktorého časť ľuďom prisľúbil Thorin, kráľ trpaslíkov. Ale zlato sa nedá zjesť.

V roku 1776 Adam Smith predstavil myšlienku, že bohatstvo národa nespočíva v jeho zásobách zlata, ale v produktívnych schopnostiach jeho hospodárstva. Prečo? Pretože účelom výroby, alebo aj života, ktorý väčšina ľudí chce žiť, nie je hromadenie zlatých mincí, ako verili merkantilisti v časoch minulých. Dokonca aj J.K. Rowlingovej svet Harryho Pottera sa mýli, keď čarodejnícku Gringottbanku zobrazuje ako plnú zlata.

Namiesto hromadenia vyrábame na spotrebu a získavame peniaze. Či už je to zlato, riadky kódu alebo záväzky niektorej dôveryhodnej tretej strany. Výmenou získavame veci, ktoré skutočne chceme. Peniaze sú iba sprostredkovateľom medzi výrobou a spotrebou, ktoré od seba delí čas, miesto a jednotlivec.

Menovú ekonomiku zlatokopovia a ich intelektuálni bratia, bitcoinoví maximalisti, vôbec nepochopili. Aj o tisíc rokov bude predstavovať jedna unca zlata uncu zlata. Jeden bitcoin bude vždy 1/21 milióntiny celkovej ponuky (v skutočnosti viac, pretože sa určitý počet bitcoinov stratí). Jeden šperk z Ereboru bude vždy jedným šperkom. Mylne veria, že ide o argument proti fiatovým menám alebo že sa zlato alebo bitcoin odlišuje od akejkoľvek inej meny. Nie je to tak. Ak nikto peniaze nezničí, jednotka každého kusu peňazí bude vždy predstavovať jednu jednotku. Môžeme si predstaviť, ako si držiteľ bankoviek Weimarskej republiky v predvečer hyperinflácie povedal, že „marka bude vždy markou“. A aj napriek katastrofálnej histórii tejto meny to stále platí. 100-markové bankovky sa na eBay stále predávajú za pár dolárov plus poštovné.

Peňažná jednotka, bez ohľadu na jej trvanlivosť alebo nepružnosť jej harmonogramu dodávok, má pre nás hodnotu len vtedy, ak ju dokážeme vymeniť za tovar a služby. To znamená, že sa nezaujímame predovšetkým o peňažnú ponuku alebo o to, ako je táto ponuka rozšíriteľná. Tak  ako vo všetkých veciach týkajúcich sa ekonomiky, nás zaujíma vzťah medzi ponukou a dopytom. Ak nikto nechce držať alebo prijímať zlato, doláre, bitcoiny alebo drahokamy, ich fyzický vzhľad a všetky ostatné vlastnosti sú v danom momente na nič.

Fanúšikovia zlata robia zo žltého kovu investíciu bez premýšľania, mýlia si fyzikálne vlastnosti s ekonomickým dopytom. Zástancovia bitcoinu sa domnievajú, že sú najvhodnejšou náhradou  peňazí. Oba tábory bohužiaľ zabudli, že kvalita technickej jednotky nezohráva rolu. Každý uchovávateľ hodnoty je vystavený trhovým rizikám, vypovedá to o schopnosti výmeny za pohyblivé ceny, za tovary a služby, ktoré koneční spotrebitelia chcú. Platí to aj vtedy, ak by sa mala realizovať ich utópia, v ktorej je hlavnou účtovnou jednotkou a výmenným médiom zlato alebo bitcoin.

Služba, ktorú peniaze poskytujú, je vzťah medzi nemennou jednotkou, ktorú tak milujú bitcoineri a zlatokopovia, a cenovou úrovňou, pri ktorej je možné ich vymeniť. Holandskí historici R.J. van der Spek a Bas van Leeuwen vo svojej práci venovali časovému obdobiu od roku 2000 pred n.l. do roku 2000. Dospeli k záveru, že „opakujúcim sa bodom vo všetkých príbehoch o peniazoch je dôvera“.

Napriek nekonečným snahám zlikvidovať doterajší systém „nedôverných transakcií“ , s „odporom voči cenzúre“, je kúpna sila bitcoinov (alebo iných peňažných jednotiek) stále predmetom dôvery. Dôvera znamená, že prostriedok výmeny v budúcnosti prijme dostatočný počet ďalších ľudí za zhruba rovnaké výmenné kurzy (teda cenu) ako sú kurzy, za ktoré niekto prvýkrát tieto prostriedky získal. V tomto svetle sú časté tvrdenia o neprekonateľnej trvanlivosti zlata a bitcoinov očividne oveľa menej presvedčivé. Nezáleží na prirodzenom, povinnom alebo technicky navrhnutom dodaní meny, ale na tom, ktoré tovary a služby by sme mohli získať za svoje tokeny peňažnej hodnoty. Možno by si zaslepení bitcoineri a zástancovia zlata mali pozrieť Hobbita a zobrať si z filmu aj lekciu o peniazoch.

Autorom je Joakim Book, vedec, spisovateľ a redaktor píšuci o financiách a finančnej histórii.

Súvisiace články

Aktuálne správy