oPeniazoch.sk, CNBC Foto: TASR/AP
Riksbank v roku 2015 posunula sadzby na -0,10 %. Nebola prvá. Teraz posúva sadzby do normálnejšieho pásma, ako prvá. Sadzby v eurozóne, Japonsku, Dánsku, Švajčiarsku a Maďarsku zostávajú záporné.
Švédska centrálna banka zvýšila svoju referenčnú repo sadzbu o štvrtinu bodu na nulu, ako sa očakávalo. Zvýšenie z -0,25 % znamená, že sa Riksbank stala prvou centrálnou bankou, ktorá sa vrátila späť k tomu, čo sa dlho považovalo za spodnú hranicu úrokových sadzieb. „Riksbank hodnotí, že podmienky sú dobré pre to, aby inflácia do budúcnosti zostala blízko cieľa," uviedla vo vyhlásení centrálna banka. „Preto sa Výkonná rada v súlade s októbrovým hodnotením rozhodla zvýšiť repo sadzbu z -0,25 percenta na 0 percent.“
Mnohí spochybňujú načasovanie tohto kroku, iba druhé dvihnutie sadzieb od polovice roka 2011, argumentujú spomaľovaním rastu ekonomiky. Riksbank sa však obáva, že záporné sadzby poškodzujú hospodárstvo iným spôsobom, zvyšujú ceny aktív a dlhu a zvyšujú riziko finančnej krízy. Dnes banka síce podotkla, že Švédsko podobne ako iné krajiny vstupuje do obdobia pomalšieho rastu, ale dodáva, že k tomu dochádza po rokoch vysokého rastu a celkovo to znamená, že ekonomika sa vracia k normálu.
Centrálna banka doteraz očakávala, že repo sadzba zostane do roku 2021 nezmenená. Všetci okrem jedného analytika v prieskume spoločnosti Reuters predpovedali zvýšenie. Po rozhodnutí švédska koruna voči euru o niečo posilnila.
Najstaršia svetová centrálna banka v roku 2015 znížila sadzby na -0,10 % v obave, že kríza eurozóny by zasiahla už slabé ceny a viedla k deflačnej špirále v japonskom štýle. V roku 2016 bola nútená ísť ďalej a sadzby znížila až na -0,50 %. Extrémne uvoľnená menová politika oslabila koruna, zvýšila dovozné ceny a posilnila ekonomika závislú od vývozu.
V eurozóne je základná sadzba po septembrovom znížení na – 0,5 %, ale ECB stále viac poukazuje na škodlivé vplyvy negatívnych sadzieb, či už v podobe tlaku na ziskovosť bánk, alebo v podobe možného ohrozenia finančnej stability kvôli lákavejším investíciám do rizikovejších aktív.
Negatívne sadzby naďalej obhajuje šéf švajčiarskej centrálnej banky Thomas Jordan. Jeho krajina má spolu s Dánskom najnižšou depozitnú sadzbu na svete, aktuálne na -0,75 %.
