oPeniazoch.sk, Financial Times Foto: YT/ RedingtonMeia
V čase, kedy má monetárna politika obmedzený priestor pre stimuláciu ďalším znižovaním sadzieb, poukazuje známy ekonóm a investor Gavyn Davies na stránkach Financial Times na účinné riešenie v boji proti prípadnej recesii, či kríze.
Davies tvrdí, že o takzvaných automatických fiškálnych stabilizátoroch niektorí ekonómovia hovoria už veľmi dlho. Medzi tieto stabilizátory sa najčastejšie počíta automatický vývoj výberu daní počas recesie, pretože ten zvyčajne klesá rýchlejšie ako príjmy domácností a zisky firiem. K tomu sa pridávajú rôzne programy podpory. Tieto stabilizátory fungujú rýchlo a sú výsledkom toho, ako bývajú obvykle nastavené daňové a výdavkové systémy vo vyspelých krajinách.
Ekonómovia Alisdair McKay a Ricardo Reis prišli v roku 2016 s analýzou, ktorá potvrdzuje, že automatické fiškálne stabilizátory môžu byť pri prevencii hlbokej recesie skutočne efektívne. Podľa výsledkov ich štúdie je výdavková stránka stabilizátorov účinnejšia ako daňová. Viac totiž podporuje disponibilný príjem najchudobnejších domácností.
Mali by sme v súčasnej situácii uvažovať o posilnení týchto automatických stabilizátorov? Odpoveď podľa Daviesa vieme nájsť dvoma základnými spôsobmi. Prvý z nich spočíva v celkovom zvýšení pomeru daní a vládnych výdavkov na HDP. Takýto krok však podľa neho nie je vzhľadom k súčasnému postoju politikov a verejnosti pravdepodobný. Je ale tiež možné zmeniť nastavenie systému tak, aby sa vládne výdavky automaticky zvyšovali v čase, keď ekonomika mieri do recesie. Davies poukazuje aj na názory ekonómky Claudie Sahmovej, ktorá navrhuje previazať vývoj nezamestnanosti so systémom finančnej podpory vybraným domácnostiam.
Investor zdôrazňuje, že krajiny, ktoré majú vyššie vládne dlhy, väčšinou váhajú s fiškálnou stimuláciou v čase recesie viac ako tie menej zadlžené. Christina a David Romer sa vo svojej štúdii venovali tomu, čo je vlastne príčinou takéhoto správania sa. Na jednej strane môže byť plne racionálne vo chvíli, keď by stimulácia zvýšila dlhy natoľko, že by nastali problémy s ich financovaním. Menej racionálny môže byť prístup, kedy by k niečomu takému nedošlo a stimulácia by zabránila vysokým stratám na produkte a zamestnanosti. Výskum ukazuje, že politici dávajú väčšiu váhu samotnej výške dlhov a dodatočné úvahy týkajúce sa eventuálneho vplyvu stimulácie na sadzby sú vedľajšie.
