Je príjmová rovnosť najlepším meradlom pokroku alebo prosperity?

Pridajte názor  
Je príjmová rovnosť najlepším meradlom pokroku alebo prosperity?
Zdroj: AIEG
Foto: getty images


14. 12. 2019 - Väčšina metrík na meranie nerovnosti, ako napríklad Giniho koeficient, sa zameriava na to, čo majú ľudia v spoločnosti v danom roku a nesledujú to, čo majú jednotlivci počas svojho života.

Pozrime sa na dve odlišné krajiny. Krajina A má oveľa väčšiu nerovnosť ako krajina B. Podľa Giniho indexu, kde 0 znamená dokonalú rovnosť a 100 úplnú nerovnosť, je krajina ohodnotená na 45, čo znamená 103. krajina v rebríčku. Krajina B má index 26, čiže je v prvej desiatke najrovnostárskejších  krajín. V krajine A je hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa 62 000 dolárov, zatiaľ čo v krajine B je HDP na obyvateľa 5 700 dolárov. V krajine A je príjem v najvyššom kvintile (keď je súbor dát rozdelený na päť rovnakých častí, každá z nich sa nazýva kvintil), v priemere 143 000 dolárov a v najnižšom kvintile 15 500 USD. V krajine B sú príjmy v najvyššom kvintile v priemere 10 300 USD a v najnižšom kvintile 2 900 USD.

Krajinou A sú Spojené štáty a krajina B je oveľa rovnostárskejší bývalý sovietsky štát Bielorusko. Zatiaľ čo všetci v Bielorusku sú si relatívne rovnocenní, určite sa nemajú lepšie. V skutočnosti sú občania Bieloruska vo vzťahu k zvyšku sveta väčšinou chudobnejší.

Je príjmová rovnosť najlepším meradlom pokroku alebo prosperity?

Vypustenie rovnostárstva z príjmu alebo majetku neznamená odmietnutie rovnakých práv pri prístupe k príležitostiam. Ale tak ako spoločnosť nemôže nariadiť, aby každý mal rovnakú výšku, hmotnosť, farbu očí, farbu vlasov alebo vyznával rovnaké náboženstvo, spoločnosť nemôže ani nariaďovať, aby každý robil rovnaké ekonomické rozhodnutia alebo aby sa nachádzal v rovnakej ekonomickej situácii. Aj keby spoločnosť mala pozostávať z inak identických ľudí, budú mať títo ľudia jednoducho iné ciele, preto sa nedá očakávať, že všetci ľudia budú mať vždy rovnaký príjem alebo majetok.

Jedným z najväčších problémov je, že sa negatívne hodnotia ľudia, ktorí zbohatnú rýchlejšie, keď všetci ostatní sú v procese bohatnutia niekde nižšie. Každý človek začína s nižším čistým imaním a počas svojho života sa stáva bohatším. Väčšina metrík nerovnosti, ako napríklad Giniho koeficient, berú do úvahy to, čo majú ľudia v spoločnosti v danom roku a nesledujú to, čo majú jednotlivci počas svojho života. V trhovej ekonomike sa väčšina príjmov a bohatstva ľudí mení, zvyčajne smerom hore.

Zameraním sa na relatívnu, nie absolútnu úroveň príjmu alebo bohatstva, sa môžeme uberať k politikám, ktoré spôsobia chudobu každému. Mali by sme oslavovať a byť vďační za úsilie tých, ktorí pracujú v prospech všetkých, a nepozerať sa na zvyšovanie príjmu a bohatstva krajiny ako celku.