IFP: Slovensko dobieha západné krajiny v životnej úrovni pomalšie ako v minulosti

Diskusia 7  
IFP: Slovensko dobieha západné krajiny v životnej úrovni pomalšie ako v minulosti
Zdroj: TASR
Foto: getty images


2. 12. 2019 - Hoci si Slovensko stále udržiava solídne tempo rastu ekonomiky, v životnej úrovni západné krajiny dobieha pomalšie ako v minulosti.

Hoci si Slovensko stále udržiava solídne tempo rastu ekonomiky, v životnej úrovni západné krajiny dobieha pomalšie ako v minulosti. Jedným z dôvodov je aj nižšia schopnosť ekonomiky efektívne rozdeľovať zdroje. Vďaka prílevu zahraničných investícií a nových technológií produktivita v priemysle dlhodobo rastie rýchlejšie než v okolitých krajinách. V službách je však tento vývoj menej priaznivý. Vyplýva to z najnovšieho komentára Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.

Pred veľkou hospodárskou krízou v rokoch 2008-2009 slovenská ekonomika dobiehala v životnej úrovni vyspelé západné krajiny rýchlym tempom. Viac ako desať rokov totiž produktivita práce a hrubý domáci produkt (HDP) rástli oveľa rýchlejšie ako priemer eurozóny. Spôsobil to najmä prílev priamych zahraničných investícií či masívne vytváranie nových pracovných miest. Po kríze však tempo rastu produktivity práce kleslo na polovicu a už sa nevrátilo na svoje predkrízové hodnoty. Aj keď sa zdá, že rast produktivity eurozóny zostane naďalej nízky, spomalenie predstavuje riziko aj pre Slovensko.

Najväčšou brzdou Slovenska v dobiehaní životnej úrovne západných krajín je nízka súhrnná produktivita faktorov (TFP) a neefektívne rozdelenie práce a kapitálu. TFP odráža, ako efektívne sú využívané všetky vstupy vo výrobnom procese. Doterajší model rozvoja ekonomiky založený na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile, relatívne nízkom zdanení a vhodných podmienok pre medzinárodné firmy sa začína vyčerpávať. "Optimálnou alokáciou práce a kapitálu, prijatím rôznych opatrení nielen na úrovní štátu, ale aj v samotných firmách by sme dokázali zvýšiť celkovú produktivitu ekonomiky približne o polovicu, čo by v konečnom dôsledku viedlo aj k nárastu HDP," priblížil riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík MF SR Juraj Cenker.

Neefektívnu alokáciu zdrojov je vidieť najmä pri malých firmách. Tie tvoria približne 91 % zo všetkých firiem na Slovensku, no vyrábajú len 14 % z celkovej pridanej hodnoty. Práve konsolidácia malých firiem do väčších a efektívnejších celkov by mohla zvýšiť produktivitu a rast slovenskej ekonomiky.

Z komentára IFP vyplýva, že rast produktivity práce a celkovej produktivity (TFP) ťahá najmä priemysel. Naopak, najväčšie medzery vidieť v službách, stavebníctve a poľnohospodárstve. Rozdiely sú aj z pohľadu vlastníckej štruktúry. Zahraničné firmy sú totiž v produktivite práce efektívnejšie až o 50 %.

Situáciu v tejto oblasti môžu podľa IFP zlepšiť opatrenia, ktoré by mali prijať nielen samotné firmy, ale aj štát. Slovensko by sa malo viac orientovať na podporu výskumu a vývoja a znížiť administratívnu záťaž pri zakladaní a rušení firiem. Slovensko má tiež nedostatok stredne veľkých podnikov do 250 zamestnancov. Ich podiel je na úrovni 2,9 %, zatiaľ čo napríklad v Nemecku tvoria 17,6 %. Situáciu môžu pozitívne ovplyvniť aj efektívnejšie fungovanie duálneho vzdelávania, podpora mobility pracovnej sily, zvýšená efektivita súdov a nové motivačné nástroje pri poskytovaní investičných stimulov.