Akciové trhy ako riešenie pre otázku zmeny klímy

, MW Foto:SITA/AP

Vlády na celom svete by v boji proti zmene klímy mali čo najviac podporovať svoje akciové trhy. Tie sú totiž oveľa efektívnejšie ako banky pri financovaní obrovských investícií, ktoré budú potrebné na splnenie medzinárodných cieľov v oblasti klímy.

Ľudstvo je na ceste k tomu, aby do konca 21. storočia malo v radoch globálnej strednej triedy miliardy zástupcov. Aby sme to dosiahli bez toho, aby sme zničili planétu, musíme byť oveľa efektívnejší pri výrobe energie a ťažbe zdrojov a uvedomiť si náš vplyv na životné prostredie.

V roku 2015 sa svetoví lídri stretli v Paríži a dohodli sa na ambicióznych výzvach s cieľom vyhnúť sa najhorším následkom zmeny klímy. V tom istom roku sa krajiny na celom svete dohodli na cieľoch trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré zahŕňajú jasnú výzvu na boj proti zmene klímy. Splnenie týchto globálnych cieľov si bude vyžadovať prechod na ekologické a udržateľné finančné trhy.

Aj keď existuje veľa vecí, ktoré môžeme urobiť, aby sme obmedzili našu uhlíkovú stopu, jedna dôležitá činnosť sa málokedy spomína, že by šla ruka v ruke s environmentálnym postojom. Ide o investovanie. Samozrejme, ak rozmýšľate v tomto kontexte, nie je problém nakúpiť si ekologické akcie. Produkty zeleného financovania sa už zaviedli na niekoľkých trhoch a zaznamenali obrovský rast, pričom indexy zelených dlhopisov a zelených akcií výkonovo presahujú nezelené benchmarky. Zelené financovanie je napriek tomu stále v počiatočnom štádiu: od roku 2017 predstavovali zelené akcie iba asi 5 % z celkovej kótovanej hodnoty a zelené dlhopisy len asi 0,2 % z celkovej emisie dlhopisov na celom svete. Zelené dlhopisy sú tie, ktorých výnosy sa používajú výlučne na financovanie alebo refinancovanie ekologických projektov. Tento relatívne nový finančný nástroj môže zohrávať dôležitú úlohu pri zapojovaní účastníkov inštitucionálneho trhu do prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku s cieľom plniť politické dohody o zmierňovaní zmeny klímy, ako aj ponúkať nové príležitosti financovania spoločnostiam a iným emitentom.

To, prečo by sme sa mali zamerať na finančné trhy v boji proti otepľovaniu, dokazuje aj výsledok výskumu ekonómov Európskej centrálnej banky. Mohlo by to mať hlboké politické dôsledky, ak by sa ukázalo, že v boji proti globálnemu otepľovaniu potrebujeme skôr akcie ako úvery. 

„Pre danú úroveň hospodárskeho rozvoja, finančného rozvoja a ochrany životného prostredia, vytvárajú ekonomiky menej emisií uhlíka na obyvateľa, ak získajú relatívne viac finančných prostriedkov z akciových trhov ako z úverových trhov,“ píšu Ralph De Haas a Alexander Popov.

V rokoch 1990 až 2013 krajiny, v ktorých boli akciové trhy relatívne dôležitejšie, generovali menej emisií uhlíka na obyvateľa. Zdá sa, že to platí aj na firemnej úrovni, čím viac sa firma financuje prostredníctvom vlastného imania, tým menej produkuje CO2.

Autori to vysvetľujú dvoma hlavnými dôvodmi. Prvým je, že inovatívne spoločnosti, ktoré majú tendenciu investovať do zelených energií alebo energeticky účinných odvetví, dokážu rásť rýchlejšie v krajinách s rozvinutými akciovými trhmi. Častejšie financovanie prebieha získavaním akcií a nie prostredníctvom bankových pôžičiek. Druhým dôvodom je úloha akcionárov. Tí  dokážu vyvíjať tlak na zmeny vo firme, ktorá by inak do budúcna mohla skĺznuť do rizika súdnych sporoch. Ako sú napríklad veľkí znečisťovatelia, ropní giganti alebo chemické spoločnosti.

Zdá sa, že pri hľadaní najlepších nástrojov na financovanie ekologického prechodu sa tvorcovia politík a regulačné orgány zameriavajú na zelené dlhopisy alebo finančné stimuly. Ak však tieto výsledky potvrdia aj ďalšie štúdie, vlády by mali tiež povzbudiť kapitálové financovanie na úkor dlhu. Platí to najmä v Európe, kde dve tretiny podnikových financií pochádzajú z bankového systému a iba jedna tretina z kapitálového financovania. Úplne opačný je pomer v USA.

Rozvíjanie skutočnej únie európskych kapitálových trhov je teoreticky najvyššou prioritou EÚ. Doteraz je však pochovaná v byrokratických postupoch bruselského ústrojenstva, so zjavným nezáujmom európskych vlád. Skutočnosť, že by to dokázalo pomôcť aj v otázke ekologického prechodu, by mohla pomôcť EÚ postúpiť zo súčasného stavu.

Súvisiace články

Aktuálne správy