TS Lombard: Na svetových trhoch sa musí niečo zlomiť

Diskusia 2  
TS Lombard: Na svetových trhoch sa musí niečo zlomiť
Zdroj: CNBC
Foto: getty images


29. 11. 2019 - Súčasná „sekulárna stagnácia“ výnosov dlhopisov ponúka paralely s Dlhou depresiou z konca 18. storočia.

Obrátená výnosová krivka vyjadruje stav, kedy krátkodobé investície do štátnych dlhopisov prinášajú väčšiu návratnosť ako dlhodobé. Vo všeobecnosti sa to považuje za zlé znamenie pre ekonomiku. V minulom roku došlo k niekoľkým inverziám pri dvojročných a desaťročných amerických dlhopisoch. Podobný trend sa zaznamenal aj v celej Európe i mimo nej.

Napriek nedávnemu výpredaju aktív s pevným výnosom, ktorý odráža predovšetkým sentiment obchodníkov pri oceňovaní okamžitého rizika globálnej recesie, skúsenosti z minulého desaťročia naznačujú, že výnosy pravdepodobne nebudú stúpať bez toho, aby sa na svetových trhoch niečo „zlomilo“. Píše sa to v správe TS Lombard, v ktorej porovnali súčasnú pretrvávajúcu situáciu s nízkymi úrokovými sadzbami s historickou databázou údajov Bank of England. Cieľom bolo analyzovať minulé „sekulárne reálne depresie“ a to, čo pomohli ich zvrátiť.

„Odpoveď ako vojny, epidémie, hladomor a ďalšie veci znejú dobre pre tých, ktorí očakávajú Armagedon. Pri pohľade do histórie ale nájdeme obdobie s určitými paralelami k dnešnej situácii, ktoré ponúka menej pesimistickú cestu von. Je to dlhá depresia z konca 18. storočia,“ píše sa v správe.

Dlhá depresia sa začala finančnou panikou v roku 1873, ktorá prerástla do dvoch desaťročí deflačnej dynamiky cien, stagnujúcich príjmov strednej triedy a prudkého nárastu populizmu spojeného s odporom proti globalizácii. Produktivita sa v 90-tych rokoch 19. storočia zrýchlila v dôsledku rozšírenia technológií. Technológie môže ponúknuť východisko z prepadu za predpokladu, že zisky si nebudú nechávať len technologické giganty, uvádza TS Lombar. Za dôležité však považujú aj zrýchlenie rastu miezd.

„Populizmus zohral svoju úlohu, najmä preto, že viedol k rozvoju sociálneho štátu a rastu počtu  pracovníkov v odborových zväzoch. Neprebehla však žiadna marxistická revolúcia, to obavy týkajúce sa socializmu spôsobili výrazný posun v prerozdelení príjmov.“