oPeniazoch.sk, AIEG Foto: getty images;SITA/AP
„Nemilosrdný kapitalizmus“ plný „špekulácií“. Bezohľadný a bezcitný hon za ziskom, kde majiteľov firiem a manažérov iracionálne nezaujíma nič iné, len ako budú vyzerať čísla nasledujúceho štvrťroka.
Kapitalizmus je obviňovaný zo všetkých druhov škodlivých vecí, od majetkovej nerovnosti po zásahy do súkromia, od nenápadného ničenia Zeme až po zadlžovanie chudobných ľudí. Systém v ktorom ľudia len „špekulujú“, čo sa predovšetkým týka finančných aktív. Zarábanie peňazí pomocou peňazí je základnou marxistickou námietkou proti kapitalizmu, ktorá podľa všetkého zanecháva zlú pachuť aj 130 rokov po Marxovej smrti. Rovnako by sme ale mali vidieť aj nespočetné množstvo pomaly sa rozvíjajúcich prínosov, ako je rast, zníženie miery chudoby, rastúca dĺžka života. Ale hlavne redistribúciu smerom dole – od najbohatších k najchudobnejším. Výhody, ktoré bude najjednochušie ilustrovať na konkrétnych príkladoch.
Príklad jednorožcov
Zatiaľ čo sa mnohí ekonómovia sa rozumne obávajú ekonomických a finančných dôsledkov supernízkych úrokových sadzieb, v poslednom desaťročí lacné financovanie videlo k zníženiu nákladov na investovanie do nových nápadov. Fondy rizikového kapitálu, ikonickí špekulanti, ktorí sa prakticky vyhýbajú kontrole, kým sa niektorý z ich holdingov nepriblíži kótovaniu na burze, boli schopní investovať do inovatívnych obchodných modelov, ktoré sa len zriedkakedy vyplatia.
Rizikový kapitál je financovanie poskytované začínajúcim spoločnostiam a malým podnikom, o ktorých sa predpokladá, že majú potenciál. Financovanie zvyčajne pochádza od bohatých investorov, investičných bánk a akýchkoľvek iných finančných inštitúcií. Väčšina spoločností spravujúcich rizikový kapitál uprednostňuje rozloženie rizika a investuje do rôznych spoločností. Ak zlyhá jeden startup, nebude to mať významný vplyv na celý fond. Obchodný model je priamočiary: získajte prostriedky od bohatých podporovateľov, rozložte ich na desiatky alebo viac sľubných nových nápadov a dúfajte, že výnosy z niekoľkých zaplatia straty ostatných. Avšak ani tie veľmi úspešné firmy neprinášajú zisk veľmi dlho, pretože sa zaoberajú rastom ziskovosti.
Čo presne takýto model znamená? Keď firmy chcú zúfalo dosiahnuť rast, prevádzkujú svoje podnikanie s obrovskými stratami. Znamená to, že predávajú výrobky a služby za cenu nižšiu, ako sú náklady na ich výrobu. Spotrebiteľ získava prístup k tovaru a službám za cenu nižšiu, ale nedostatok financií otvára nekonečné množstvo kôl financovania jednorožcov, ktoré len spaľujú hotovosť. Pokiaľ sú investori a fondy rizikového kapitálu spokojní, že môžu zaplatiť tento účet za snahu dosiahnuť rast, vlastne tým prevádzajú bohatstvo z bohatých vlastníkov na menej bohatých zamestnancov, dodávateľov a predovšetkým na spotrebiteľov. Máme lacnejšie televízne programy, ako by sme inak mali, niekoľkými kliknutiami na telefóne sa odvezieme lacnejšie, než taxíkom, dostávame lacnejšie doručovanie tovaru až pred dvere atď. Určite by sme sa mohli obávať spomaľovania rastu alebo produktivity a podivností, ktoré vyvolávajú negatívne úrokové sadzby, ale pokiaľ bude rast pokračovať, bude pokračovať aj toto veľké prerozdeľovanie.
Príklad nórskej nízkonákladovky
Európsky nízkonákladový letecký dopravca získal pozornosť, keď pred niekoľkými rokmi začal ponúkať transatlantické lety za menej ako sto dolárov. Po značne zadlžujúcich nákupoch spoločnosť získala obrovskú flotilu moderných a palivovo efektívnych Boeingov. Začali lietať po celom svete, na palube s dychtivými cestujúcimi, ktorí tak mali oveľa viac peňazí na míňanie v cieľovej destinácii. Firma si udržiavala dvojciferný rast výnosov za posledných päť rokov, zatiaľ čo balancovala medzi zdravými ziskami a ničivými stratami. Nakoniec po uzemnení Maxov sa hektická bitka o financovanie skončila.
To, čím táto letecká spoločnosť prispela k transatlantickej cenovej konkurencii, bolo pre spotrebiteľov fantasticky pozitívne. Agresívna expanzia nízkonákladovky z Nórska však prišla za cenu, ktorú teraz treba splácať. Vlastníci akcií leteckej spoločnosti prišli o viac ako 80 percent za menej ako rok, zatiaľ čo nórska mena za rovnaké obdobie oslabila voči doláru asi o 10 percent. Predaj väčšinového vlastníctva vo finančnej spoločnosti Norwegian Bank poskytla dostatok finančných prostriedkov na to, aby aerolínie vydržali ešte niekoľko mesiacov, ako naznačujú aj posledné čísla z tretieho štvrťroka. Agresívny nórsky nízkonákladový prepravca, ktorý nie je primárne vo vlastníctve fondu rizikového kapitálu, obohatil spotrebiteľov o účet, ktorý zatiahli vlastníci a majitelia dlhopisov. Je to krásna vec.
Príklad on-line obchodníka
On-line broker Charles Schwab 1. októbra zrušil poplatky za obchodovanie s akciami a ETF v USA. Po rokoch konkurenčných tlakov na provízie to jednoducho vzdal. A jeho hlavní konkurenti ho rýchlo nasledovali.
Zatiaľ čo táto priekopnícka brokerská firma nie je ani neúspešným špekulantom, a nie je ani vo vlastníctve fondu rizikového kapitálu, jej nedávne koristnícke správanie presne spadá pod námietku voči kapitalistickej konkurencii. Jeho strategicky šikovný krok v krátkodobom horizonte poškodil vlastné príjmy, ale ešte viac poškodil svojich konkurentov. Akcie spoločnosti Schwab poklesli o 9,7 % z obáv, že zmena zasiahne marže. Akcie rivala, brokerskej TD Ameritrade, klesli o 25,8 % na najslabšiu úroveň za 20 rokov. Akcie spoločnosti E-Trade stratili 16,4 %. Pre naivného antikapitalistu je to typická pyramída. Kupovanie konkurentov a monopolizácia trhu, údajne na úkor celej spoločnosti. Keď sa na vec pozrieme z iného pohľadu, objaví sa spotrebiteľ. Zatiaľ čo majitelia akcií spočiatku zaznamenali pokles trhových hodnôt svojich akcií a Charles Schwab úmyselne poškodil svoje vlastné príjmy, používatelia on-line brokerských služieb zaznamenali pokles nákladov na obchodovanie o 100 percent. Schwab a ďalší už síce navzájom bojovali o provízie historicky spojené s obchodovaním, ale posledný krok obohatil spotrebiteľov ich služieb.
Vo všetkých troch prípadoch ide o redistribúciu, ktorú ale väčšina politikov nevníma. Omnoho viac je zaneprázdnená obavami z majetkových rozdielov, ktoré sú vyvolané rastom akciových trhov alebo globalizáciou víťazov. Stratové obchodné modely posledných desaťročí znamenali masívny prevod bohatstva z relatívne bohatých investorov na relatívne chudobných spotrebiteľov. Môžeme to nazvať nezamýšľaným dôsledkom politík s nízkymi úrokovými sadzbami, alebo „problémom s príliš veľkým množstvom peňazí“ alebo krokom nemilosrdného kapitalizmu. Najvýstižnejšie ale znie „veľké prerozdeľovanie“, pretože investori vyplácajú hotovosť bez toho, aby ukončili financovanie stratových firiem, v procese zasielania výnosov miliónom – ak nie miliardám – spotrebiteľov.
Ďakujeme vám za vaše technologické služby pod cenu! Ďakujeme vám za to, že platíte viac dodávateľom a výrobcom, ako si účtujete od nás spotrebiteľov! Ale vieme to povedať aj politicky nákazlivejším spôsobom: politici a ich ekonomickí poradcovia už nemusia vymýšľať veľké plány na prerozdeľovanie bohatstva. Kapitalizmus, technológie, globalizácia a fondy rizikového kapitálu sa už o to postarajú.
Autorom je Joakim Book, ktorého články nájdete na RealClearMarkets, ZeroHedge, FT Alphaville, WallStreetWindow aj Capitalism Magazine, kam píše o financiách a finančnej histórii.
