Zdanenie bohatých: Prečo to v Európe nikdy nefungovalo

Diskusia 18  
Zdanenie bohatých: Prečo to v Európe nikdy nefungovalo
Zdroj: businessInsider
Foto:SITA/AP;getty images


27. 11. 2019 - Vyššie dane pre bohatých ako účinný spôsob na potlačenie nerovnosti. Zdanenie bohatstva ale v Európe nikdy nepredstavovalo významný podiel príjmu vo forme vládnych financií.

Zvyšujúca sa úroveň nerovnosti vyvoláva novú vlnu debát aj o zdaňovaní bohatých. Ročné odvody by vláda mohla vyberať nielen z majetku, ako sú jachty či nehnuteľnosti, ale aj z akcií či umeleckých diel. Zdaniť by sa dalo v podstate všetko, čo človek vlastní. Zástancovia dávajú často za príklad Nórsko, kvôli vyšším daňovým sadzbám pre bohatších občanov. Pokiaľ ide o daň z majetku, v roku 1990 ju malo podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dvanásť európskych krajín. Dnes sa ich počet okresal na štyri: Španielsko, Švajčiarsko, Nórsko a Belgicko, ktoré práve zaviedli vlastnú obmedzenú daň z majetku.

Nikdy táto daň nepredstavovala významnejší tok príjmov do vládnej kasy a to z dvoch podstatných príčin. Európske dane z majetku sa ťažko spravovali a bolo ľahké sa im vyhnúť.

Francúzsko bolo poslednou krajinou, ktorá v roku 2017 zrušila svoju tri desaťročia fungujúcu daň z majetku, čo bolo výsledkom úsilia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o urýchlenie investícií do hospodárstva a zabránenie odchodu bohatých ľudí z krajiny. Väčšina ekonómov sa však zhoduje na tom, že európske dane z majetku boli rovnako zle navrhnuté ako zavedené. Francúzsky ekonóm Eric Pichet odhadol, že odliv bohatstva o smerom von stojí francúzsku vládu dvojnásobne viac, než je celkový príjem z dane. Emmanuel Saez, ľavicový ekonóm Kalifornskej univerzity, Berkeley, uviedol, že dane z majetku zlyhali, pretože vlády vytvorili množstvo výnimiek. „Dane z majetku v Európe zlyhali, lebo boli veľké,“ povedal Saez pre Business Insider. „Zároveň nedokázali generovať toľko príjmov kvôli veľkému množstvu výnimiek pre rôzne triedy aktív.“

V Rakúsku viedli „vysoké administratívne náklady“ a „hospodárske zaťaženie rakúskych podnikov“ k zrušeniu dane z majetku v roku 1994. Fínsko, Švédsko a Holandsko patria medzi krajiny, ktoré ich z podobných dôvodov odstránili v nasledujúcich rokoch. Ústavný súd v Nemecku žiadal zrušenie dane z dôvodu nerovného zaobchádzania. Saez poukázal na to, že v Európe je daňová konkurencia, čo znamená, že vlády schvaľujú nízke sadzby v snahe získať investície zo zahraničia. Tým si ale podkopávajú možnosť vytvárať príjmy z tejto oblasti. Ako príklad uviedol bohatého francúzskeho občana, ktorý sa presťahoval do Londýna na jeden rok a už nemusel doma platiť dane v čase, keď bol program pre zdanenie bohatých v platnosti. A potom sú tu samozrejme offshore raje, ktoré umožňujú jednotlivcom znižovať sumu, ktorú by mali zaplatiť.

Väčšina daní z majetku v Európe bola viazaná na bydlisko, nie na občianstvo, čo uľahčuje únik z daňovej povinnosti zmenou adresy bydliska. V Európskej únii to nie je nič ťažké vďaka slobode pohybu a relatívne otvoreným hraniciam v rámci dvadsaťosmičky. Slávny herec Gérard Depardieu sa v roku 2012 presťahoval do belgického mesta Nechin, aby sa vyhlo francúzskej dani z majetku. V priebehu času sa z tejto malej pokojnej dediny s viac ako 2 000 obyvateľmi stal magnet na desiatky bohatých francúzskych občanov, ktorí sa snažili vyhnúť parížskemu režimu vysokých daní.

Zdanenie bohatých: Prečo to v Európe nikdy nefungovalo

V tých zopár krajinách, kde je daň z bohatstva zachovaná do dnes, nevytvára veľa príjmov. Španielsko aktuálne zdaňuje majetky domácnosti 0,2 percentami ak prekročia 700 000 eur. Prahové hodnoty pre vyrubenie dane z čistého imania sú nižšie v Nórsku a Švajčiarsku v porovnaní s Madridom. Údaje z Španielska ukazujú, že daň z majetku fyzických osôb predstavovala v Španielsku v roku 2017 0,55 % zo všetkých daňových príjmov. V Nórsku to bolo 1,1 % a vo Švajčiarsku tesne nad 3 %.

Kritici tvrdia, že je ide o nepraktický spôsob, ako zvýšiť príjmy na úkor možného poškodenia hospodárskeho rastu. Daňoví experti zas upozorňujú, že nie je jednoduché oceniť finančnú hodnotu toho, čo daná osoba vlastní. Možno to znie jednoducho, že stačí zaplatiť X percent za svoje aktíva každý rok, avšak nie je vôbec ľahké určiť hodnotu týchto aktív.

Gabriel Zucman, ľavicový ekonóm, navrhuje riešenie pred únikom dane z majetku. „Veľké zdanenie pri odchode“ vo výške 40 % z čistého imania, by postihlo osobu, ktorá by sa zmenou občianstva snažila vyhnúť daňovej povinnosti. „Myslím si, že daň z majetku by určite priniesla značné množstvo peňazí,“ uviedla Janet Holtzblattová z Urban Institute pre FiveThirtyEight. „Ale bude to dosť peňazí na zaplatenie všetkého, čo sa sľubuje? To je už oveľa ťažšia otázka.“ Reaguje tým na odhadované príjmy, ktoré dvaja americkí kandidáti na post prezidenta odhadli na približne 4 bilióny dolárov. Podľa Warrenovej plánu by daň neplatili tí, ktorých čisté imanie je menšie ako 50 miliónov dolárov, Sanders hranicu posunul nižšie, na 32 miliónov dolárov.

Saez odmieta kritiku dane z majetku, podľa neho je to záležitosť spoločenskej voľby a politickej vôle. „Spoločnosti prostredníctvom svojich vlád rozhodujú, či sa dane budú vymáhať dobre, takže tu nejde o technologické obmedzenia, ale skôr o to, či to naozaj myslíme vážne so zdaňovaním bohatých s minimálnou možnosťou vyhýbať sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Ak áno, vieme to urobiť."