Železničný tunel pod Tureckým vrchom pri Novom meste Nad Váhom prerazili pred deviatimi rokmi

S budovaním nového železničného tunela sa začalo takmer po polstoročí od výstavby dovtedy posledného Ružbašského tunela

Pod Tureckým vrchom v okrese Nové Mesto nad Váhom prerazili pred deviatimi rokmi 1 740 metrov dlhý železničný tunel. Stalo sa tak takmer po polstoročí od výstavby dovtedy posledného Ružbašského tunela, ktorý sa staval v rokoch 1960 -1966.

Výstavba jednorúrového dvojkoľajového železničného tunela Turecký vrch na trati medzi Bratislavou a Žilinou, v úseku medzi stanicami Nové Mesto nad Váhom a Trenčianske Bohuslavice, sa začala v januári 2010. Tunel prerazili 25. novembra. Modernizácia trate mala umožniť, aby vlaky na nej mohli dosahovať rýchlosť 160 kilometrov za hodinu.

Zhotoviteľom stavby, vybraným vo verejnej súťaži, bolo združenie „Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce 2009“, tvorené spoločnosťami OHL ŽS, a.s. Brno, Skanska SK, a.s., Váhostav – SK, Doprastav, a.s. a Eltra, s.r.o. Tunel začali stavať v januári 2010 a prvý vlak ním prešiel 13. júla 2012.

Pôvodne sa uvažovalo o troch variantoch trasy okolo Tureckého vrchu. Okrem tunelového variantu sa uvažovalo aj o možnosti modernizácie pôvodnej trate, čo by si vyžiadalo vytvorenie mnohých rozsiahlych zárezov do masívu chránenej krajinnej oblasti (CHKO), alebo o výstavbe trate mimo Trenčianskych Bohuslavíc spojenej s preložením cesty prvej triedy a železničnej stanice. „Výsledky technickej štúdie svedčili jednoznačne v prospech tunelového variantu,“ informovali vtedy Železnice Slovenskej republiky. Výhodami tunelového variantu bolo zníženie nákladov na údržbu trate v tuneli, minimálny zásah do chráneného územia, ako aj skrátenie trasy, jazdného času a zníženie prevádzkových nákladov.

Cesta z Trenčína do Nového Mesta nad Váhom sa skrátila o sedem minút. Kým dovtedy cesta trvala dvadsať minút, po otvorení tunela by ju vlaky mali prejsť za trinásť minút. Pri dodržaní určitých podmienok by mohli vlaky v úseku tunela prechádzať až dvestokilometrovou rýchlosťou.

Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org, www.vlaky.net a archívu agentúry SITA.

Súvisiace články

Aktuálne správy