Ekonómovia o štvordennom pracovnom týždni: Najskôr zvýšme produktivitu, až potom pracujme menej

Diskusia 10  
Ekonómovia o štvordennom pracovnom týždni: Najskôr zvýšme produktivitu, až potom pracujme menej
Zdroj: theconversation
Foto: getty images;


17. 11. 2019 - Myšlienka štvordňového pracovného týždňa v ostatnom čase rezonovala vďaka Labouristickej strane, ktorá si ho v Británii zahrnula do svojho volebného manifestu, či oznámeniam Microsoftu Japonsko o pozitívnych výsledky zo skúšobného obdobia. Napriek tomu sa mnohí obávajú, že skrátenie pracovného času by malo katastrofálny dopad na ekonomiku.

Ekonómovia zistili, že výhody štvordňového pracovného týždňa, bez dopadov na mzdy, môžu prevážiť nad nevýhodami a to tak pre zamestnávateľov ako aj pre zamestnancov. V rámci výskumu oslovili niekoľko firiem, ktoré už zaviedli skrátený štvordňový pracovný týždeň, a zistili, že každoročne dosahujú úspory takmer 92 miliárd GBP, čo sú približne 2 % celkového obratu.

Viac ako polovica (51 %) respondentov si myslí, že štvordňový pracovný týždeň im umožnil ušetriť náklady. 62 % z nich tvrdí, že ich zamestnanci sú menej často práceneschopní, 63 % tvrdí, že produkujú kvalitnejšiu prácu, a 64 % že sú produktívnejší. Výskum tiež naznačuje, že firmy, ktoré ešte nezaviedli štvordňový pracovný týždeň, by mohli ušetriť približne 12 miliárd GBP ak by ho zaviedli. Ak to pridáme k úsporám britských firiem, ktoré už majú štvordňový týždeň, celková kombinovaná  úspora by dosiahla približne 104 miliárd GBP ročne.

Treba poznamenať, že výsledky prieskumu sú v súlade s dôkazmi, ktoré poskytla japonská pobočka Microsoftu. Tá v rámci testu každý týždeň vyplácala 2 300 zamestnancom mzdu každý piatok. Spoločnosť zaznamenala v rámci daného mesiaca pôsobivé zvýšenie produktivity u zamestnancov až o 40 % (v porovnaní s rovnakým mesiacom rok predtým). V rámci testu prijali aj ďalšie opatrenia na zvýšenie produktivity, napríklad výrazné zníženie času a počtu stretnutí a intenzívnejšie využívanie on-line platforiem na spoluprácu.

V deň voľna boli pracovníci povzbudzovaní, aby sa dobrovoľne vzdelávali, či trénovali svoje zručnosti. Alebo si jednoducho oddýchli. Všetko preto aby zlepšili svoju produktivitu a kreativitu. Po piatich po sebe idúcich piatkoch dosiahol nárast predaja takmer 40 %, spotreba elektrickej energie v spoločnosti klesla o 23 % a došlo k 59 % zníženiu tlače papierových dokumentov. Tento experiment naznačuje, že podobným krokom by sa mohlo vybrať viac väčších firiem, v jednej z krajín najviac postihnutých workoholizmom.

Ekonómovia o štvordennom pracovnom týždni: Najskôr zvýšme produktivitu, až potom pracujme menej

Aj ostatné spoločnosti, ktoré zaviedli štvordňový pracovný týždeň oznámili zvýšenie produktivity zamestnancov. Jedným z príkladov je Perpetual Guardian, novozélandská firma na správu nehnuteľností, ktorá prijala túto politiku v novembri 2018. Spoločnosť uskutočnila prieskum medzi zamestnancami pred zavedením novinky a po ňom. Zistila, že na produktivitu nemal skrátený pracovný čas dopad. Ale rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov sa zlepšila o 24 %, zmysel pre rozhodovanie o 20 %, úrovne angažovanosti o 20 % a stimulácie o 22 %.

Ekonómovia zdôrazňujú, že výhody skráteného pracovného týždňa neplynú len pre firmy a pracovný trh. Ďalší deň voľna by mohol mať priamy dopad na širšiu spoločnosť. Zistili, že 54 % zamestnancov by voľný deň trávilo nakupovaním, čo znamená potenciálny nárast výdavkov, 43 % by šlo do kina alebo divadla a 39 % by skončilo v reštauráciách.

Ekonómovia o štvordennom pracovnom týždni: Najskôr zvýšme produktivitu, až potom pracujme menej

Ďalší potenciálny prínos by bol z hľadiska životného prostredia. Okrem zníženia spotreby energie a papiera, ktoré zaznamenal Microsoft Japan, vedci poukazujú na menej ľudí v premávke, čo by znamenalo zelenú dividendu v podobe nižšej spotreby paliva a zníženia znečistenia. Z dlhodobého hľadiska sa predpokladá, že nová vlna automatizácie pracovísk, ktorá bude obsahovať pokročilé systémy robotiky a strojového učenia, v nasledujúcich desaťročiach nahradí až 54 % súčasných pracovných miest v Európe. Za týchto okolností, keď bude pre ľudí podstatne menej práce, sa zavedenie trojdňových víkendov stane nevyhnutným. V čase, keď potrebujeme masívne znížiť emisie uhlíka, zavedenie trojdňového víkendu by mohlo byť najjednoduchším a najelegantnejším spôsobom, ako urobiť ekonomiku ekologickejšou.

Ekonómovia o štvordennom pracovnom týždni: Najskôr zvýšme produktivitu, až potom pracujme menej

Niektoré výzvy však naďalej zostávajú.

Najhorúcejšia otázka v súčasnosti znie: môže sa skrátený pracovný čas premietnuť do zmeny právnych predpisov? Britský tieňový kancelár John McDonnell uviedol, že ak Labouristická strana vyhrá voľby, priemerný pracovný týždeň sa do desiatich rokov zníži na 32 hodín. Ekonómovia ale upozorňujú, že upravovať legislatívu nebude tak jednoduché, pretože štvordňový pracovný týždeň sa dá len ťažko implementovať v odvetviach služieb, kde je potrebné uspokojiť požiadavky zákazníkov, a to najmä ak ide o menšie firmy. Znamenalo by to aj významnú zmenu vo verejných službách, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Výskum Centra pre politické štúdie, stredopravého think tanku, zistil, že zníženie počtu hodín zamestnancov vo verejnom sektore by znamenalo navýšenie nákladov najmenej o 17 miliárd GBP a v tom najhoršom možnom scenári až o 45 miliárd GBP, za predpokladu, že nedôjde k žiadnemu zvýšeniu produktivity a pôjde len o rozšírenie pracovnej sily vo verejných službách.

Je jasné, že rôzne odvetvia budú musieť reagovať rôznymi spôsobmi. Hlavným odkazom by však malo byť to, že akákoľvek zmena by sa nemala zameriavať iba na skrátenie pracovného času, ale aj na nájdenie spôsobov, ako zvýšiť produktivitu zamestnancov. Zníženie pracovného času by sa malo vnímať ako výsledok zvýšenej produktivity.