Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

Diskusia 45  
Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?
Zdroj: Poštová banka
Foto:gettz images


11. 11. 2019 - Našu životnú úroveň nie je možné odmerať jedným alebo dvoma ukazovateľmi. Pocity zdravia, šťastia či naplnenia, ktorými často hodnotíme kvalitu nášho života, vyčíslime asi len sotva. Niektoré ukazovatele či prepočty stoja napriek tomu za povšimnutie.

Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 1 013 eur v roku 2018. Ak by sme priemernú mzdu z revolučného roku vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 eur mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy od revolúcie vzrástli zhruba 9 – násobne. Reálne však nie sme 9-krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili 7 až 8 – násobne.

Lepší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu.

Slováci začali zarábať reálne viac ako v roku 1989 až v roku 2007, dnes zarábame o 30 % viac
Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to len o necelé tri percentá. Čím to bolo spôsobené? Pre porevolučné 90-te roky bol typický výrazný prepad reálnych miezd, ktorý bol daný vysokou dvojcifernou infláciou.

Vlani sme reálne zarábali viac ako v roku 1989 o zhruba 30 %. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže dovoliť zo svojho zárobku kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1989 a naša životná úroveň je vyššia. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej mierny skreslený. Na úroveň priemernej mzdy si totiž mnohí Slováci ani zďaleka nesiahnu a tí, ktorí zarábajú menej, si zo svojho platu môžu aj menej dovoliť kúpiť.

To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj úroveň nezamestnanosti a trhu práce. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. Dnes sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach, čo taktiež zvyšuje našu životnú úroveň. 

Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

Na kúpu väčšiny potravín v súčasnosti pracujeme kratšie 
Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na kúpu vybraných tovarov či služieb? Porovnaním priemerných nominálnych miezd a cien vybraných tovarov sme vypočítali, koľko mesiacov, dní, hodín či minút museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov v roku 1989 a koľko v súčasnosti. 

Potraviny nás v súčasnosti vychádzajú lacnejšie ako pred revolúciou. Na nákup drvivej väčšiny potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať kratší čas ako v roku 1989. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu dostávame, tým dlhšie musíme pracovať na kúpu vybraných tovarov.

Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

Pri niektorých potravinách sú rozdiely minimálne, pri iných výrazné. Tak napríklad na kúpu ryže či cestovín sme v roku 1989 museli odpracovať viac než pol hodinu, dnes nám na to stačí 13 – 14 minút. Najvýraznejšie rozdiely sú pri mäse a údeninách. Na kúpu 1 kg dusenej šunky sme pred revolúciou museli v práci stráviť viac než 5 hodín, dnes to je len niečo vyše hodiny. Na kilo trvanlivej salámy musíme v súčasnosti pracovať o 2 hodiny menej (3 hodiny 15  minút verzus 1 hodina 15 minút). Kvôli kúpe 1 kg kurčaťa sme v roku 1989 museli odpracovať viac než 1,5 hodiny, v súčasnosti len 23 minút. Aj hovädzie, či bravčové mäso, nás dnes vychádza lacnejšie, rozdiely ale nie sú až také výrazné. Ale napríklad výrazne lacnejšie nás dnes vychádza aj olej, na ktorý sme v roku 1989 museli pracovať takmer 1,5 hodiny, dnes len 16 minút. Pracovný čas potrebný na kúpu 10 ks vajec sa skrátil z 39 minút na 14 minút.

Nájdu sa ale aj potraviny, ktoré sú dnes drahšie ako v revolučnom roku. Konkrétne ide o zemiaky, kde sa čas strávený v práci predlžil z 5 na 9 minút. Drahšie je aj mlieko, na kúpu ktorého musíme dnes odpracovať 7 minút, v roku 1989 to bolo len 6 minút. A najvýraznejší rozdiel je v prípade čokolády – 100 gramová tabuľka čokolády nás v roku 1989 „stála“ 4 minúty práce, dnes nás „stojí“ 10 minút.

Výrazne lacnejšie sú dnes autá či elektronika
Podstatne kratší čas potrebujeme dnes odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 pracovať 7 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LED televízor (88 dní vs. 12 dní). Podobná bola situácia aj pri ostatnej elektronike. Na kúpu chladničky či elektrického sporáku sme v roku 1989 museli v práci stráviť viac než 24 dní, dnes len 7 resp. 8 dní. Práčka nás dnes stojí taktiež 7 pracovných dní, pred revolúciou nás vychádzala na 21 dní. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou vlani, je dnes už často nemoderné.

Viac dôvodov na úsmev majú dnes aj motoristi. V roku 1989 sme na kúpu auta museli odpracovať až 29 mesiacov, v súčasnosti nám stačí 12 mesiacov. A aj napriek súčasnému cenovému rastu na ropnom trhu stále platí, že dnes tankujeme lacnejšie ako v roku 1989. Jeden liter 95-oktánového benzínu nás pred revolúciou „vyšiel“ na 26 odpracovaných minút, dnes je to len zhruba 13 minút.

Zaujímavou oblasťou sú nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. Na kúpu bytu či domu preto dnes musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou a nehnuteľnosti patria medzi tie statky, ktoré najvýraznejšie zdraželi. Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa ale dnes väčšina z nás pri kúpe nehnuteľnosti nezaobíde.

Uvedené prepočty ale nevystihujú celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých Slovákov. Je samozrejmé, že tí, ktorí zarábajú menej ako priemernú mzdu, musia na kúpu tovarov a služieb odpracovať dlhší čas ako tí s vyšším príjmom. Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny zarába menej ako je priemerná mzda, vníma svoju schopnosť nakúpiť si tovary a služby horšie.

Čo sa ale za roky od revolúcie nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a často ani to nie, keďže čoraz populárnejšie je nakupovanie cez internet.


Autorkou je Jana Glasová, analytička Poštovej banky