oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Myšlienka, že životná úroveň založená na cenách stagnuje, je zavádzajúca. Možno by pomohlo, ak by sme HDP merali inak, ale väčším problémom je, že akejkoľvek metrike zameranej výlučne na trh bude chýbať schopnosť brať do úvahy skutočnosť, že ľudia si chcú pomáhať. Vytvárajú komunity so spoločným záujmom.
Ľudské bohatstvo by malo byť definované schopnosťou používať veci, ktoré nám pomáhajú rozkvitať. Je ťažké agregovať tieto „veci“ do akejkoľvek spoločnej metriky, pretože bohatstvo zahŕňa vlastníctvo pekného auta ale aj možnosť zadarmo používať Wikipediu.Ak si kúpim alebo prenajmem auto, započítava sa to do HDP. Použitie Wikipedie sa do príjmov štátu nepočíta, ale je to celkom užitočné, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti. Rozmanitosť vecí, ktoré je možné zdieľať, je obmedzená rozsahom horizontu spolupráce. V prípade Wikipedie to znamená, že komunita pracujúca na spracovaní informácií by mala byť na celom svete, aby záber zasiahol čo najviac odborných znalostí. Nie je to však vždy tak, pretože väčšie „horizonty spolupráce“ môžu súvisieť s vyššími transakčnými nákladmi. V prípade zdieľania fyzických produktov alebo nástrojov, nie informácií, je problém s dodávkou a vrátením fyzických položiek.
Stále však existujú možnosti zdieľania. Jednak je možné zdieľať softvér alebo aplikáciu, vďaka ktorej platforma funguje. V skutočnosti to môže byť „open source“ so systémami prístupu k úpravám a kreditmi za vylepšenia, ako to funguje v prípade Wikipedie. Pojem „otvorený zdrojový kód“ sa vo všeobecnosti spája v prvom rade so softvérom, ale časom sa dostal aj do rôznych iných oblastí. Zdá sa, že hospodárska efektívnosť diktuje, že cena sa rovná hraničným nákladom, ale za softvér a iné druhy informácií je marginálna cena v podstate nulová. Z ekonomického hľadiska by mali byť informácie bezplatné.
Voľné znamená, že neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa publikovania alebo šírenia. Ale voľné má aj doslovný preklad: zadarmo. Jednou z výhod bezplatného poskytovania informácií je to, že sa spája s „inováciami bez potrebního povolenia“, pretože umožňuje podnikateľom, vynálezcom a ľuďom, ktorí riešia problém, vziať niečo, s čím prišiel niekto iný, a použiť to na vlastné účely. Spolupráca je významná, pretože nevieme, aké inovácie budú užitočné, nielen v ich prvotnej podobe, ale nie v následných formách.
To všetko je jednoznačne argumentom pre používanie „otvoreného zdroja“, kdekoľvek je to možné. Moderné použitie tohto pojmu v súvislosti so softvérom a voľne šírenými informáciami sa datuje okolo roku 1984, keď Stewart Brand povedal Steveovi Wozniakovi: „Zdá sa, že tu máme pár zaujímavých paradoxov… Na jednej strane chceme aby informácie boli drahé, pretože sú také cenné. Správne informácie na správnom mieste dokážu zmeniť náš život. Na druhej strane, chceme aby informácie boli zadarmo, pretože náklady na ich získanie sú stále nižšie a nižšie. Tieto dva pohľady idú proti sebe". Wozniak na odpovedal: „Informácie by mali byť bezplatné, ale nie čas.“ Brand údajne odpovedal: „Ale v akom momente začína byť čas dobre odmeňovaný? A kedy je podhodnotený? S trhovým ocenením sú problémy.“
Je zrejmé, že firma potrebuje vynálezcov , aby objavili nové informácie a programátorov, aby vytvorili nový softvér. Musia sa pokryť priemerné náklady na túto cennú službu. Keď však nové informácie existujú a sú k dispozícii každému, náklady na zdieľanie sú zanedbateľné. Náklady na šírenie predstavujú niekoľko stlačení klávesov, pripojenie na internet a priestor na uloženie digitálneho obsahu. Ekonómovia to nazývajú „dobrovoľné poskytovanie verejných statkov“.
Zaujímavým príkladom sú „knižnice nástrojov“. Nejde o vlastníctvo, ani prenájom, ale o spoločné zdieľanie. A vôbec sa neobjavuje v HDP, hoci dobrovoľné súkromné združenia dramaticky zvyšujú naše bohatstvo.
Predpokladajme, že je nás približne 30, všetci žijeme v blízkom susedstve alebo dokonca v jednom bloku husto osídleného mesta. Každý z nás má doma iný nástroj na obrábanie dreva alebo na opravu automobilov alebo nejakú špecializovanú činnosť, o ktorú sa všetci veľmi zaujímame. Potom máme všetci prístup k rozsiahlemu nástroju menom „obchod“, hoci fyzicky neexistuje. Ide o softvér pre skupiny ľudí, ktoré si chcú zdieľať nástroje, a robiť to spôsobom, ktorý dramaticky znižuje náklady na dobre zásobenú dielňu. Koniec koncov, dobré špecializované nástroje sú drahé a nepotrebujeme ich každý deň. Správny nástroj je však často nevyhnutný na úspešné zvládnutie náročnejšej úlohy. Možno má tento nástroj podobu pokosovej píly, alebo je otvoreným softvérom na prispôsobenie miestnym podmienkam na zdieľanie pokosovej píly. Ak miestna komunita dokáže vyriešiť problémy, ako sú vyhľadanie osoby s daným nástrojom, ktorý potrebujeme, registrácia, ktoré nástroje sú kedy k dispozícii, vyriešiť doručenie a vrátenie nástroja a zmerať mieru opotrebenia po použití, alebo poškodenie nástroja, s časovou pečiatkou na priradenie zodpovednosti, potom táto skupina ľudí môže mať k dispozícii lepšie nástroje, než si ktorýkoľvek člen mohol dovoliť individuálne. Tento druh organizovaného zdieľania je nesmierne výhodný, pretože tiež dramaticky znižuje náklady na skladovanie. Samozrejme, zostávajú ešte problémy, ktoré treba vyriešiť, ale pri zdieľaní sa dosahuje rýchly pokrok.
Centralizované vlastníctvo so zdieľaním alebo distribuované vlastníctvo so zdieľaním súčasne zvyšuje bohatstvo a znižuje meraný HDP. Neschopnosť zmerať všetko bohatstvo, by sa mohlo premietnuť do výsledku, že nedosahujeme žiaden pokrok. Pretože ak existujú príležitosti na spoluprácu, ľudia, ktorí si môžu navzájom pomáhať, nájdu spôsoby, ako to urobiť. Chybné merania a zastarané metriky založené skôr na cene ako na spolupráci vedú k obavám z „recesie rastu“ Pritom sme možno v zlatom veku rýchlo rastúceho bohatstva.
