oPeniazoch.sk, behaviouralinvestment Foto: getty images
Často vyjadrujeme pravdepodobnosť bez toho, aby sme si to uvedomovali. Keď tvrdíme, že niečo je pravdepodobné alebo veľmi pravdepodobné, vyjadrujeme svoj pohľad, hoci to o miere možného dosiahnutia výsledku nehovorí vlastne vôbec nič.
Predstavte si, že ste na tímovom stretnutí, kde diskutujete o možnej investícii s troma kolegami. Pýtate sa ich, aká je pravdepodobnosť, že vaša investícia do konkrétnej veci prinesie želané ovocie. Každý z nich odpovie, že to považuje za „pravdepodobné“. A teraz druhý príklad. Ste v rovnakej situácii, jediný rozdiel spočíva v reakciách vašich kolegov. Tentoraz každý z nich hovorí o 60 % pravdepodobnosti. Ovplyvní nejakým spôsobom numerické vyjadrenie pravdepodobnosti vašu dôveru v investičné rozhodnutie?
Robert Mislavsky a Celia Gaertigová vo svojej práci tvrdia, že áno. Ich výskum naznačuje, že keď dostaneme numerické predpovede pravdepodobnosti, spriemerujeme ich a keď dostávame len verbálne predpovede, spočítavame ich. Kým „šesťdesiat percent“ vás vedie k priemeru 60 %, pri podobnej odpovedi „pravdepodobnosti“ sa dopracujete k názoru „veľmi pravdepodobné“.
Výskum v tejto oblasti sa zvyčajne sústredil na porovnávanie a preklad slovných pravdepodobnostných výrazov do číselných a naopak. Ak povieme, že niečo je nepravdepodobné, akú pravdepodobnosť vlastne máme na mysli? Ako poznamenáva Mislavsky a Gaertigová, verbálne vyjadrenie pravdepodobnosti má tú výhodu, že dáva jasný smer. Dokážete ľahko vyhodnotiť či pozitívny alebo negatívny. Ale zároveň to má jeden závažný nedostatok, nepresnosť. Numerické pravdepodobnosti sú špecifické, ich smer ale nie je vždy jasný, napríklad či je pravdepodobnosť 45 % pozitívna, závisí od kontextu.
Mislavsky a Gaertigová posunuli výskum tým, že pokračovali v identifikácii konkrétnych rozdielov medzi jednotlivými verbálnymi a numerickými pravdepodobnostnými výrazmi. Ukázalo sa, že vo výsledkoch je podstatná zmena, keď kombinujeme niekoľko verbálnych pravdepodobností v porovnaní s kombináciou výberu numerických pravdepodobností. Vedci v siedmych experimentoch od účastníkov vyžadovali, aby sa rozhodli predpovedať výsledok pomocou jednej alebo dvoch informácií , tie mali byť číselné alebo obe verbálne. Napríklad účastníkom poskytli niekoľko podrobností o spoločnosti a požiadali ich, aby posúdili, aká je pravdepodobnosť, že cena akcií bude o rok vyššia. Niektorí účastníci dostali odborné poradenstvo v numerickej podobe, iní bez čísel. Výsledky ukázali, podobne ako aj ostatné experimenty v rámci výskumu, že „účastníci častejšie vypracovali extrémne prognózy pri verbálnych podkladoch od poradcov a menej extrémne ak im boli poskytnuté numerické prognózy.
Predpovede účastníkov boli jednoznačne extrémnejšie keď dostali ďalšiu verbálnu predpoveď, ale nie vtedy, keď im bola poskytnutá ďalšia číselná predpoveď. Pod pojmom „extrémna predpoveď“ autori označujú, takú, keď predpoveď účastníka prekračuje prognózu uvedenú ktorýmkoľvek z poradcov. Podobné výsledky vedci spozorovali, keď sa štúdia presunula z pohľadu hypotetickej ceny akcií na predpovede baseballových zápasov Major League.
Zo štúdie jasne vyplýva, že slovné pravdepodobnosti vedú k procesu spočítania, zatiaľ čo tie numerické k spriemerovaniu. Existujú dobré dôvody pre oba prístupy. Spočítanie dáva zmysel, ak každý poradca poskytne nové informácie, zatiaľ čo spriemerovanie je rozumné, ak predpokladáme, že každá prognóza je založená na rovnakých informáciách. Nie je však potrebné spájať rôzne prejavy pravdepodobnosti s rôznymi procesmi ich kombinácie. Dve 60 % predpovede by mohli rovnako ľahko vychádzať z rôznych informácií ako dve „prevdepodobné“.
Autori uzatvárajú svoju prácu vyvracaním množstva možných vysvetlení. Za najlepší odhad príčiny tohto fenoménu by sa dala považovať kombinácia niektorých faktorov, najmä toho, ako jednotlivci môžu vnímať numerické a verbálne pravdepodobnosti pri rôznych modeloch. Numerické predpovede sa zdajú byť presné a objektívne a sú v súlade s „vonkajším pohľadom“ od referenčnej triedy, s väčšou pravdepodobnosťou, že tento pohľad obsahuje všetky relevantné informácie. Naopak, verbálne pravdepodobnosti sa zdajú byť osobné a subjektívne, viac sa podobajú „vnútornému pohľadu“, kde jednotlivec poskytujúci predpoveď tak robí na základe svojich vlastných jedinečných znalostí alebo perspektívy. Preto by sa mal brať ako doplnkový prístup.
Treba však povedať, že takéto vysvetlenie je čistou špekuláciou, voči ktorému sú autori skeptickí. Tvrdia, že dôvody kombinovania pravdepodobností nepoznáme. Ich výsledky, prinajmenšom z tejto štúdie, sú ale ponaučením pre investorov. Hovoria o tom, nakoľko je dôležité brať do úvahy nielen typ usmernení a rád, ktoré dostávame, ale aj to, v akom sú vyjadrení. Je to relevantné rovnako, nech už sa to týka rozhodnutia jednotlivca pomocou rôznych externých zdrojov informácií, alebo tímového rozhodovacieho procesu, keď sa snažíme zlúčiť pohľady viacerých osôb do jedného názoru.
