oPeniazoch.sk, Reuters Foto:SITA/AP
Zdá sa, že koncentrovaná explózia znižovania úrokových sadzieb a ďalšie opatrenia na uvoľnenie globálnych menových podmienok zo strany svetových centrálnych bankárov už do značnej miery prehrmeli. Tvorcovia politík sú zdá sa spokojní. Musia počkať, aby zistili, či ich kroky nevyvolajú v najbližších mesiacoch ďalšie spomalenie. Informuje agentúra Reuters.
Veľké tri centrálne banky, Fed, ECB a Bank of Japan nie sú jednotné v tom, či by mali sadzby posunúť ešte nižšie, najmä v Európe a Japonsku, kde sa už nachádzajú v negatívnom pásme. Fed minulý týždeň znížil sadzby po tretíkrát od júla, ale zo stretnutia vyplynulo, že na túto chvíľu to už stačí. V Európe nastala na čele ECB zmena stráže v čase, keď bankári už nie sú v názoroch natoľko jednotní. Pravdepodobne už nebude nasledovať ďalšie zníženie sadzieb, namiesto toho sa bankári zamerajú na posilnenie štrukturálnych reforiem obchodného bloku, aby sa zintenzívnilo úsilie ECB vyvolať potrebný stimul. V Japonsku sa BOJ musí zmieriť s obmedzenou muníciou a preto v poslednej globálnej vlne sadzby vôbec neznížila. Uprednostnila čo najdlhšie držať paľbu. Aj v rozvíjajúcich sa ekonomikách sa tempo uvoľňovania spomalilo, október bol deviatym po sebe idúcim mesiacom znížovania čistých úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk rozvíjajúcich sa trhov.
Faktory, ktoré umožňujú tvorcom politiky vydýchnuť si, sa môžu ľahko vytratiť, najmä ak sú z oblasti obchodu. V polovici októbra Medzinárodný menový fond znížil svoju prognózu globálneho rastu, ide o najpomalšie tempo od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Za tento stav viní obchodnú vojnu medzi USA a Čínou. Spor, ktorý vyvolal americký prezident Donald Trump, je už na dobrej ceste, obe strany pracujú na dokončení „prvej fázy“ širšej dohody. Napriek tomu hovoria správy za posledné dva týždne od centrálnych bankárov vo Frankfurte a Tokiu o tom, že sa budú držať postoja Fedu. "Súčasný postoj menovej politiky považujeme za primeraný, pokiaľ prichádzajúce informácie o ekonomike zostanú zhruba v súlade s naším výhľadom," uviedol predseda Fedu Jerome Powell minulý týždeň na tlačovej konferencii po tom, ako americká centrálna banka znížila referenčnú sadzbu o štvrť bodu na rozpätie 1,50 – 1,75 %. Silné čísla rastu pracovných miest v októbri tento názor len potvrdili.
ECB v septembri obnovila program nákupu dlhopisov vo výške 2,6 bilióna eur. Investori vsádzali na ďalšie dve zníženia sadzieb do marca budúceho roka, dnes už ale upravili svoje očakávania, pretože medzi tvorcami politiky ECB sa objavili hlboké rozdiely. Nová prezidentka ECB Christine Lagardeová, ktorá sa ujala funkcie v piatok, bude musieť nájsť liek na rozpor medzi predstaviteľmi krajín bohatých na hotovosť, ako sú Nemecko, Holandsko a Francúzsko, ktoré boli proti rozhodnutiu obnoviť nákupy dlhopisov, a zápasiacimi štátmi na periférii. Bývalá generálna riaditeľka MMF uviedla, že je potrebná akomodačná menová politika, ktorá ale má aj vedľajšie účinky, ktoré si vyžadujú monitorovanie.
Problém je, že ekonomické prínosy znižovania úrokovej sadzby vkladov, ktorá je v súčasnosti na -0,5 %, ďalej pod nulu, sú rozporuplné. Mario Draghi, odchádzajúci šéf ECB vo svojom rozlúčkovom prejave uznal, že záporné sadzby „neprinášajú rovnakú úroveň stimulov ako v minulosti“, pretože návratnosť investícií do ekonomiky klesla.
BOJ sa zaväzuje udržiavať sadzby na veľmi nízkej úrovni alebo ich dokonca znižovať tak dlho, ako to bude potrebné, aby sa zistilo, či zámorské riziká nenarušia cestu japonskej ekonomiky k dosiahnutiu inflačného cieľa 2 %. Aj keď guvernér Haruhiko Kuroda zdôraznil, že BOJ má stále priestor na prehlbovanie negatívnych sadzieb, alebo na prijímanie akýchkoľvek ďalších krokov na podporu rastu, mnohí analytici vnímajú rozhodnutie ako zúfalstvo centrálnej banky v snahe zachrániť míňajúcu sa muníciu pre obdobie, keď ekonomika začne byť na tom horšie. Odstránil sa totiž konkrétny časový rámec toho, ako dlho zostanú úrokové sadzby nízke. „Je to múdre rozhodnutie, že BOJ sa nebude riadiť kalendárom. Je však ťažké povedať, či sa BOJ zaviazal udržiavať sadzby dlhodobo nízko a o koľko by ešte mohla sadzby znížiť,“ povedal Nobuyasu Atago, bývalý úradník BOJ, dnes hlavný ekonóm Okasan Securities.
