Pomóc, nedokážem prestať míňať peniaze za hlúposti

, money.com Foto: getty images

Nedávno sa objavila správa o tom, že moja obľúbená hudobná skupina plánuje globálne comeback turné. Pretože sa už raz rozišli a nie je jasné, či tentoraz budú pokračovať, začal som hľadať blízke miesta, kam by som sa dostal na ich koncert. Bez ohľadu na to, čo by to znamenalo.

Hneď na druhý deň som sa prihlásil na stránku predajcu vstupeniek, aby som si na vybrané vystúpenie kúpil  vstupenku. Aj to najlacnejšie miesto bolo za neuveriteľnú sumu. Cena ma zarazila aj napriek tomu, že ide o moju srdcovku, skupinu, ktorú počúvam od strednej školy. Nedokázal som sa odhodlať k tomu, aby som si lístok vložil do môjho virtuálneho nákupného košíka. Ako som tak sedel za počítačom, začal som nad tým premýšľať. V ostatnom čase veľa utrácam za hlúposti. Som normálny? Ako zistím, či som už nezašiel príliš ďaleko? Ako sa dostať do normálnych koľají?

Obrátil som sa na odborníkov. Upokojili ma vyhlásením, že výkyvy výdavkov sú celkom normálne. Vo všeobecnosti je to viac viditeľné u žien, ale rovnako to dokážu aj muži. Niekedy je to záležitosť uvoľňujúca stres, napríklad: „kúpim si niečo, vďaka čomu sa cítim o niečo lepšie.“ Alebo jednoducho neodolám lákaniu siahnuť po výhodnej ponuke.

Lístok na koncert patrí k tým lepším výdavkom, robím aj omnoho horšie, kedy ide doslova o vyhadzovanie peňazí. Ale ako som sa dozvedel od odborníkov, nie je to nič neobvyklé. Niekto má tendenciu nakupovať veci len preto, že sú v akcii. A pritom nejde o žiadne drobné, ak sú to napríklad šperky. Štatisticky zapadám do priemeru. Podľa prieskumu spotrebiteľských výdavkov ľudia najviac míňajú na bývanie, dopravu, ale aj zábavu. Zábava predstavuje asi 4,1 % priemerného ročného príjmu. V mojom prípade nákupy kníh a vstupeniek na koncerty zatiaľ nepresahujú toto percento, takže naozaj nejde o nič nezvyčajné.

Veci by sa ale mohli zmeniť. Výdavky za „hlúposti“ by sa ľahko mohli stať nebezpečnými. Stačí ak si zvyknete na tento druh samoliečby spočívajúcej v míňaní peňazí. Skúste o tom premýšľať takto: dožičiť si pohár dobrého vína na vypnutie po zlom dni v práci je v poriadku, ale zvyknúť si vypiť viac pohárov každý deň už v poriadku nie je. Podobne je to aj s výdavkami. Neraz na to, že ste už na zradnom území oocitli, musí upozorniť rodina, alebo priatelia. Alebo až pohľad na domáci rozpočet. Nehovoriac o tom, že nedokážete našetriť toľko, aby ste mohli splácať dlh. Signál alarmu by sa mal rozsvietiť ak máte pri pohľade na svoj nákup pochybnosti. „Skutočne som toto potreboval kúpiť?“

Ak sa ocitnete takto ďaleko, odborníci odporúčajú založiť si samostatný účet alebo predplatenú kartu na hlúpe nákupy slúžiace výhradne na zábavu. Mali by ste sa pokúsiť identifikovať, čo je vaše slabé miesto, a skúsiť nájsť niečo, čo ho bude vyvažovať. Moje nákupy hlúpostí sú normálne, ale mal by som si dať pozor, aby som ich nenechal skĺznuť do závislosti. Ak mi môj vnútorný hlas povie, že to nie je správne rozhodnutie takto minúť peniaze, pravdepodobne by som ho mal počúvnuť.

Aj drobná výdavky by sa mali brať vážne. Stačí mať prehľad o tom, koľko peňazí som minulý mesiac utratil za zábavu, a pokúsiť sa tento mesiac minúť iba 80 % z nich. Následne tento rozpočet dodržať počas troch mesiacov, potom situáciu prehodnotiť a stanoviť si ďalší cieľ.

Samozrejme, netreba sa deprimovať tým, že potrebujem ušetriť za každú cenu, vzdať sa niektorých vecí len aby som si dokázali zabezpečiť dobrú finančnú kondíciu v budúcnosti. Existuje predsa zdravá rovnováha medzi tým, ako dnes žijete, a tým, že si dokážete ušetriť na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele. Len ju treba nájsť.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy