Odchádza muž, ktorý zachránil euro

, CNBC Foto: SITA/AP

S koncom mesiaca sa blíži aj koniec osemročného funkčného obdobia doterajšieho šéfa Európskej centrálnej banky. Analytici nepochybujú o tom, že Draghi sa navždy zapísal do pamäte ako ten, ktorý bol schopný urobiť pre záchranu eura „čokoľvek“.

Prezident Mario Draghi sa pripravuje na opustenie kormidla Európskej centrálnej banky a vtej súvislosti sa vynárajú otázky o úspechu politických nástrojov, ktoré pomohol implementovať.

„Je iróniou, že koniec Draghiho pôsobenia na čele ECB sa časovo zhoduje s obdobím rastúceho skepticizmu v oblasti účinnosti menovej politiky a rastúcich výziev na aktívnejšiu úlohu fiškálnej politiky,“ povedala Silvia Dall’Angelo, vedúca ekonómka Hermes Investments.

ECB sa snažila splniť svoju hlavnú úlohu, zabezpečiť mieru inflácie „blízku, ale pod 2 % v strednodobom horizonte“ v dôsledku krízy štátneho dlhu v roku 2011. Zároveň sa zvýšili hospodárske výzvy, ako napríklad obchodná vojna, Brexit a slabšie údajez výroby, čo vyvolalo ďalší tlak na centrálnu banku, aby zasiahla. Vyvrcholilo to ohlásením nového cyklu stimulačných opatrení, vrátane nového kola nákupu štátnych dlhopisov. Tentoraz ale ECB tak jednotná nebola. Členovia centrálnej banky vyjadrili obavy z účinnosti politických opatrení, ako aj z ich rozsahu. Prinieslo to „vážne názorové rozdiely v rámci ECB“, uviedol Florian Hense, ekonóm banky Berenberg. "Aby bola politika ECB účinná, Christine Lagardová bude musieť upokojiť debatu a preklenúť medzery, keď v novembri nastúpi do svojej novej funkcie prezidentky ECB," uviedol Hense.

Kríza štátneho dlhu v roku 2011 mala na eurozónu dlhodobý vplyv, čiastočne kvôli politickým názorom v jednotlivých krajinách eurozóny. Zatiaľ čo štáty zdieľajú rovnakú menu a menovú politiku , fiškálna politika zostáva výsostne štátnou záležitosťou. Keď kríza zasiahla, eurozóna nemala na vyriešenie tejto situácie ústrednú správu ani inštitucionálnu efektívnosť. „Draghi naliehal na dokončenie európskeho inštitucionálneho rámca, ktorý je v konečnom dôsledku potrebný na zabezpečenie udržateľnosti jednotnej meny a európskeho projektu ako celku. Pokrok v tomto smere bol ale obmedzený,“ uviedla Dall’Angelo. Konštatovala, že banková únia, ktorej cieľom je dosiahnuť rovnaké štandardy a dohľad nad bankovníctvom v celej eurozóne, a únia kapitálových trhov, ktorá sa snaží ponúknuť širšie zdroje financovania, ešte dokončená nebola. „S odchodom Draghiho stráca európsky projekt jedného zo svojich hlavných šampiónov, čím sa stáva  úloha dokončiť úniu ešte náročnejšou.“

Bez ohľadu na budúcnosť analytici nepochybujú o tom, že Draghi bude vždy spojený s jeho prejavom, kde padlo  „čokoľvek“. V roku 2012 trhy s dlhopismi panikárili na základe vyhliadok na zlyhanie mnohých štátov a prípadné rozpadnutie eurozóny. V dôsledku toho sa obchodníci obávali nákupu európskeho dlhu. Draghi v tom čase nebol vo funkcii ani rok. „V rámci nášho mandátu je ECB pripravená urobiť všetko, čo bude potrebné na zachovanie eura. A verte mi, bude to stačiť,“ povedal v Londýne nezabudnuteľnú vetu.

„Draghiho záväzok urobiť„ všetko, čo bude potrebné “sa javil ako zlomový bod. Nemal však v zálohe žiadne politické nástroje,“ uviedol Constantine Fraser, analytik TS Lombard. „Ak by centrálnym bankárom nebol tak talentovaný politik, EÚ by dnes bola pravdepodobne niekde úplne inde.“

Draghiho slová boli natoľko presvedčivé, že im investori uverili a výnosy v celej eurozóne prudko poklesli.

„Je ťažké zveličovať, aké dôležité bolo Draghiho vyhlásenie, aj keď ste všeobecne skeptickí voči schopnosti jednotlivcov utvárať historické udalosti. Nielenže zohral jedinečnú najdôležitejšiu úlohu pri záchrane eurozóny, ale od jesene 2011 de facto prepísal mandát ECB,“ uviedol Fraser.

Súvisiace články

Aktuálne správy