oPeniazoch.sk, ČTK;patria;CNBC Foto: SITA/AP
Banky v eurozóne sú od roku 2015 pod tlakom veľmi nízkych alebo dokonca záporných sadzieb, čo im znižuje príjmy. Objemovo sa im obrat podarilo ubrániť tým, že poskytujú pôžičky vo veľkom. Hlavne na severe Európy. Ak by však konjunktúra ustúpila, táto stratégia by sa im nemusela vyplatiť.
Mimoriadne slabá ziskovosť je problémom pre 354 bánk prevažne v západnej Európe a v Ázii. Vyplýva to zo štúdie americkej spoločnosti McKinsey. Desať rokov od finančnej krízy by svoje dvere mohla zavrieť skoro každá tretia banka, pokiaľ sa so situáciou nedokáže vyrovnať.
Podľa štúdie, do ktorej sa zapojilo takmer 1000 bánk z celého sveta, ich 35 % dosahuje ziskovosť (meranú ukazovateľom ROTE) v priemere 1,6 %.Tým najlepším, ktorých je zhruba 210, sa darilo dosiahnuť desaťnásobok tohto ukazovateľa, ktorý meria návratnosť vlastného kapitálu.
Ešte horšie ale je, že rastúca väčšina skúmaných bánk (80 %) hodnotu ničí, namiesto toho, aby ju vytvárala. Inými slovami, návratnosť vlastného majetku je menšia ako ich priemerné náklady.
Racionalizácia aktivít už začala. Medzi rokmi 2008 až 2018 prišli štáty európskej dvadsaťosmičky o 600 000 zamestnancov v bankovníctve. Takéto kroky pomáhajú zvýšiť rentabilitu bánk na vyspelých trhoch už od roku 2013, myslí si poradenská spoločnosť McKinsey.
Banka UBS odhaduje, že náklady reštrukturalizácie v štvrtom štvrťroku dosiahnu zhruba 100 miliónov dolárov, uviedla agentúra Reuters. Najväčšej švajčiarskej banke v treťom štvrťroku klesol medziročne čistý zisk o 16 percent na 1,05 miliardy dolárov. Banka dnes uviedla, že sa v štvrťroku musela vyrovnať s negatívnymi dôsledkami spomaľovania rastu svetovej ekonomiky a nízkych úrokových sadzieb. Štvrťročný zisk ale prekonal očakávania analytikov, ktorí podľa prieskumu banky počítali s jeho prepadom o 22,5 percenta. "Vzhľadom na podmienky na trhu sme dosiahli solídne výsledky," uviedol generálny riaditeľ UBS Sergio Ermotti. "Pokračujeme v opatreniach na zvýšenie ziskovosti," dodal.
"100 % pridanej hodnoty v sektore vytvára celkovo ledva 20 % bánk," hovorí Sébastien Lacroix zo spoločnosti McKinsey. Do budúcnosti sa banky podľa neho musia sústrediť na jadro biznisu, ktoré sa bude dosť líšiť od banky k banke.
K najhoršiemu ale dôjsť nemusí. ECB v polovici septembra oznámila, že bude pokračovať vo svojej extrémne podpornej menovej politike. Banky zostanú teda prešpikované likviditou, čo z iného uhla pohľadu znamená aj šancu pre zlé banky, aby sa zlepšili . Budú aj naďalej umelo udržované nažive.
Dlhodobé spomalenie ekonomiky ruka v ruke s nízkymi alebo dokonca zápornými úrokovými sadzbami by mohlo v odvetví vyvolať chaos, pokračuje ale aj správa McKinsey. Bankovníctvo už totiž čelí hrozbe rastúcej konkurencii začínajúcich takzvaných fintech firiem aj väčších technologických spoločností, ako je Apple, Google či Amazon. I tie chcú vstúpiť do bankového alebo platobného sektora.
McKinsey uvádza, že banky vkladajú do inovácií len 35 percent svojich rozpočtov určených na informačné technológie. Fintech firmy ponúkajú finančné služby s využitím najmodernejších technológií a inovácií, na ktoré venujú viac ako 70 percent svojich rozpočtov. Ponúkať finančné služby a konkurovať bankám sa pre ne stáva čoraz jednoduchšie aj vďaka uvoľňovaniu regulácie. McKinsey varuje, že by sa z bánk mohla stať len "historická poznámka pod čiarou", pretože nové firmy radikálne menia správanie sa spotrebiteľov. A pokusy bánk o zvýšenie efektivity "dopadajú ako obvykle".
Jamie Dimon, výkonný riaditeľ amerického bankového gigantu J.P. Morgan Chase je presvedčený, že zníženie úrokových sadzieb zvýšeniu miery poskytovania pôžičiek a zvyšovaniu hospodárskeho rastu nepomôže. „Myslím si, že keď to urobili, išlo o predstavui, že zachraňujeme Európsku úniu, menovú úniu, čo je jedna vec. Myslím si, že ako stála súčasť politiky je to naozaj zlý nápad. Má nepriaznivé dôsledky, ktorým úplne nerozumieme,“ pridal sa Dimon k čoraz väčšiemu počtu ekonómov, ktorí sú proti dlhodobejšiemu prijatiu takejto politiky.„Ak chcete dosiahnuť rast, mali by ste lepšie premýšľať prostredníctvom politík, nielen o negatívnych sadzbách, ale aj o alokácii kapitálu a podobne,“ dodal.
