oPeniazoch.sk, the atlantic Foto:getty images
Dostať niečo zadarmo asi nikoho neurazí. Čo ale ak to už presiahlo hranice veľkorysosti? Rozdávať peniaze ľuďom, keď sa rozhodnú navštíviť reštauráciu, neznie ako dobrý obchod. Skôr ako návod ako čo najrýchlejšie prísť o peniaze. Alebo ako určitý druh základného garantovaného príjmu.
Prestavte si situáciu, že sa priateľom dohodnete na stretnutí a zarezervujete si stôl prostredníctvom mobilnej aplikácie. V reštaurácii vám následne po objednávke ponúknu ako bonus kredit, ktorý je možné uplatniť si u rôznych maloobchodných predajcov. Aký to má zmysel?
Približne pred desiatimi rokmi sa zopár startupov rozhodlo, že od podlahy zmenia spôsob, akým pracujeme, jeme, nakupujeme, varíme, cestujeme, spíme… Tieto spoločnosti zadefinovali nový životný štýl. Aj keď svoje sľuby dodržali, ziskovosť týchto firiem zostávala sporná.
Je ľahké celý deň sa presúvať s využitím alternatívneho prepravcu, ktorého najmagickejšou vlastnosťou je schopnosť kombinovať vysoké ocenenie firmy s trvalo slabými zárobkami. Pritom nejde len o dopravu, ale aj ubytovanie, stravovanie atď. a dobre známe značky, ktoré ale nikdy nezaznamenali zisk. Veľmi sa podobajú aplikácii na rezerváciu stola v reštaurácii. Aby maximalizovali rast zákazníkov, strategicky či menej strategicky znížili svoje ceny. V podstate teda poskytujú masívnu spotrebiteľskú dotáciu. Dalo by sa to nazvať aj sponzorstvom životného štýlu mileniálov. Firmy pôsobiace v oblasti spotrebných technológií spolu s podporovateľmi z oblasti rizikového kapitálu pomáhajú financovať každodenné zvyky mladej mestskej užívateľskej základne. Ide o prevod bohatstva z kapitálu na prácu v snahe dosiahnuť dlhodobý zisk.
Takýto scenár nemôže trvať večne. Prebudeniu sa určite pomohla aj kauza IPO spoločnosti WeWork. Rizikový kapitál aj zakladatelia začínajúcich firiem sa opäť začali viac sústrediť na zisk. Pričom ale vyššie zisky môžu znamenať iba jednu vec: mestský životný štýl bude zdražovať.
Informácia o tom, že firmy z tzv. zdieľanej ekonomiky len pália hotovosť a nedokážu generovať zisk, môže byť prekvapujúca pre zákazníkov, ktorí za tieto služby platia. Pritom na to existuje celkom jednoduché vysvetlenie.
Povedzme, že si predplatíte dodanie surovín a receptov, na základe ktorých si doma pripravíte jedlo. Suroviny sú čerstvé a chutné, preto svoju objednávku predĺžite aj na druhý mesiac a následne aj tretí. V štvrtom mesiaci ste sa však rozhodli, že ste v kuchyni už dostatočne zruční na to, aby ste si potrebné veci zadovážili sami. Službu zrušíte. Firma ale namiesto vás musí nájsť nového zákazníka, aby mohla naďalej rásť. Takže inzeruje a v priemere očakáva, že sa jej podarí získať 100 nových používateľov, ale minie na to 50 000 eur na reklamu. Čiže 500 na jedného nového používateľa. V prípade, že firma vynakladá milióny na reklamu, jej používateľská a príjmová základňa rastie a rastie. Analytici budú lapať po dychu a obdivovať, ako sa nápad s dodávaním polotovarov a receptov uchytil. Pozrime sa ale na celú vec bližšie. Získanie nového zákazníka vychádza na 500 eur, ale ak to bude zákazník ako vy, vydrží len tri mesiace a namiesto 500 eur získa firma z predplatného len zlomok. Neexistuje cesta k ziskovosti, ale len do červených čísel. Jednoducho bez zvyšovania cien dodávaných surovín ide o podporovanie zákazníka a na strane druhej drahá reklama je podpora marketingových spoločností.
Nejde o nič hypotetické, či jedinečné. Dôkazom je ocenenie spoločnosti WeWork pred uvedením na burzu. Keď investori videli, že spoločnosť spáli viac ako 1 miliardu dolárov ročne, prestali veriť biznisplánu startupu na zdieľanie kancelárií. Alebo akcie Pelotonu, ktoré sa prepadli keď investori zistili aké sú skutočné marketingové náklady firmy. Lyft a Uber môžu dohromady tento rok prísť o 8 miliárd dolárov, a to z veľkej časti preto, že veľa míňajú na získanie nových zákazníkov prostredníctvom zliav, propagačných akcií a úverov. To sa ale môže vypomstiť, rovnakým spôsobom ako skončila internetová bublina.
Nevyhnutným krokom bude konvergencia sľubov a firemných ziskov. Čoraz menej sa bude hovoriť o dobytí globálneho spotrebiteľského trhu. Ceny sa zvýšia a tým dôjde k škrtom vo veľkej spotrebiteľskej dotácii. Doprava, stravovanie, či zdieľanie kancelárií bude o niečo drahšie. Užime si tieto veci, kým je to pre spotrebiteľa výhodné. Nebude to tak donekonečna.
