Turecká líra stúpa, trhy odmietajú brať Trumpove colné hrozby vážne

, CNBC Foto: SITA/AP

Trump pohrozil, že „úplne vyhladí“ krehkú tureckú ekonomiku kvôli vojenskej ofenzíve v severnej Sýrii proti kurdským silám podporovaným Spojenými štátmi.

Turecké aktíva si uľavene vydýchli. Colné hrozby zo strany prezidenta Donalda Trumpa za vojenskú ofenzívu Ankary v Sýrii vzali trhy menej vážne, ako sa očakávalo. Turecká líra posilnila po vyhláseniach Trumpa, že zavedie 50 % clo na dovoz ocele z Turecka a zastaví obchodné rokovania medzi Ankarou a Washingtonom.

 „Ide o minimálne sankcie. Zasiahne len niekoľko jednotlivcov. Obchodná dohoda, ktorá neplatila už dlhé roky. A clo na oceľ až do výšky 50 % – Turecko takmer vôbec nevyváža oceľ do USA. Spôsobilo to pravdepodobne úľavu na tureckých trhoch, mohlo to byť oveľa horšie," povedal Timothy Ash, vedúci stratég rozvíjajúcich sa trhov Bluebay Asset Management.

Trump pohrozil, že „úplne vyhladí“ krehké hospodárstvo Turecka po vojenskej ofenzíve prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v severnej Sýrii proti kurdským silám podporovaným Spojenými štátmi. "Som plne pripravený rýchlo zničiť turecké hospodárstvo, ak tureckí vodcovia budú pokračovať v tejto nebezpečnej a deštruktívnej ceste."

Ankara považuje kurdských bojovníkov, ktorí pomohli vyhnať IS zo Sýrie spolu s americkými silami, za teroristov a chce potlačiť ich prítomnosť v severnej Sýrii. Turecká ofenzíva v Sýrii, poznačená únosmi lietadiel a delostreleckým ostreľovaním, je už siedmy deň stredobodom správ. OSN tvrdí, že 130 000 ľudí už bolo vysídlených a kurdské sily tvrdia, že viac ako 200 ľudí bolo zabitých. Proturecké sily prerušili hlavnú cestu medzi východným a západným kurdského územia v Sýrii a zablokovali hlavnú diaľnicu do kurdského mesta Kobani, kde sídlia americké jednotky.

Turecká líra v druhom októbrovom týždni bola označený za najhoršiu svetovú menu, s najslabším výkonom. Pokiaľ ide o volatilitu, líra stratila 5 % voči doláru kvôli obavám zo sankcií a v roku 2018 stratila približne 40 % svojej hodnoty voči doláru v dôsledku kontroverzných krokov domácej menovej politiky a diplomatického boja s USA.

Podľa analytika Czech Fund Tomáša Kovandu potenciálne sprísnenie sankcií voči Turecku predstavuje problém aj pre európsky bankový sektor. Turecko je totiž značne závislé na financiách zo zahraničia, ktoré by sankcie obmedzili. Ide o e zhruba o 170 miliárd dolárov, dvadsať percent tureckého hrubého domáceho produktu.

„Trumpove sankcie by zrejme nakoniec prinútili najmä západoeurópske banky, ako je UniCredit, aby sa z Turecka stiahli, teda aby sa čiastočne alebo úplne zbavili podielu v tureckých bankách. Minuloročnú krízu tureckej meny líry ešte vydržali, pri druhom obdobnom otrase by však takúto trpezlivosť čeliť ďalším stratám mať nemuseli. Aj keď je pravda, že líra zatiaľ na hrozbu amerických sankcií nijako výraznejšie nereaguje,“ myslí si Kovanda.

Okrem talianskej banky UniCredit má v tureckom bankovníctve zastúpenie aj španielska banka BBVA alebo francúzska BNP Paribas. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch dôjde v Turecku do splatnosti 60 miliárd dolárov dlhu v cudzej mene. Prípadný masívny odliv zahraničného kapitálu z krajiny, podnietený americkými sankciami, by tak mohol spôsobiť vážny ekonomický otras, pretože cez oslabenú líru bude splácanie dlhu v cudzej mene pochopiteľne oveľa ťažšie.

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy